namo tassa bhagavato arahato sammāsambuddhassa

皈敬世尊、阿羅漢、正等正覺者


長部22經/念住大經(大品[第二])(莊春江譯)


(原始出處: 莊春江工作站-- 長部22經/念住大經(大品[第二])(莊春江譯);

首 頁 目錄/凡例 上一經 / 下一經 凡以 檔案紙本印刷 流通者須以 贈送不刪除巴利語經文 為之

我聽到這樣 [ChngFn01]

有一次 [ChngFn02] ,世尊 [ChngFn03] 住在俱盧國,名叫葛馬沙達馬的俱盧國城鎮。

在那裡,世尊召喚比丘 [ChngFn04] 們:「比丘們!」

「尊師 [ChngFn05] !」那些比丘回答世尊。

世尊這麼說:

總說

「比丘們!這是為了眾生的清淨、為了愁與悲的超越、為了苦與憂的滅沒、為了方法的獲得、為了涅槃的作證之無岔路之道 [ChngFn06] ,即:四念住 [ChngFn07] ,哪四個呢?比丘們!這裡,比丘住於在身上隨觀身 [ChngFn08] ,熱心、正知、有念,能調伏對於世間的貪與憂;住於在受上隨觀受,熱心、正知、有念,能調伏對於世間的貪與憂;住於在心上隨觀心,熱心、正知、有念,能調伏對於世間的貪與憂;住於在法上隨觀法,熱心、正知、有念,能調伏對於世間的貪與憂。

總說終了。

隨觀身‧入出息 [ChngFn09]

比丘們!比丘怎樣住於在身上隨觀身 [ChngFn10] 呢?比丘們!這裡,比丘到林野,或到樹下,或到空屋,坐下,盤腿後,挺直身體,建立起面前的正念後 [ChngFn11] ,他只正念地吸氣 [ChngFn12] 、只正念地呼氣:當吸氣長時,他了知:『我吸氣長。』或當呼氣長時,他了知:『我呼氣長。』當吸氣短時,他了知:『我吸氣短。』或當呼氣短時,他了知:『我呼氣短。』他學習:『感受著一切身,我將吸氣。』他學習:『感受著一切身 [ChngFn13] ,我將呼氣。』他學習:『使身行寧靜著,我將吸氣。』他學習:『使身行寧靜著 [ChngFn14] ,我將呼氣。』比丘們!猶如熟練的絞車工或絞車工的徒弟,當拉長的時,他了知:『我拉長的。』當拉短的時,他了知:『我拉短的。』同樣的,比丘們!比丘當吸氣長時,他了知:『我吸氣長。』或當呼氣長時,他了知:『我呼氣長。』當吸氣短時,他了知:『我吸氣短。』或當呼氣短時,他了知:『我呼氣短。』他學習:『感受著一切身,我將吸氣。』他學習:『感受著一切身,我將呼氣。』他學習:『使身行寧靜著,我將吸氣。』他學習:『使身行寧靜著,我將呼氣。』像這樣,或住於在自己的身上隨觀身,或住於在外部的身上隨觀身,或住於在自己的與外部的身上隨觀身,或住於在身上隨觀 [ChngFn15] 集法 [ChngFn16] ,或住於在身上隨觀消散法,或住於在身上隨觀集法與消散法,或只為了智與憶念的程度 [ChngFn17] 而『有身體 [ChngFn18] 』的念被現起,並且住於無依止,他在世間中不執取任何事物。比丘們!比丘這樣住於在身上隨觀身。

入出息節終了。

隨觀身‧舉止行為節

再者,比丘們!比丘當行走時,他了知:『我行走。』或者,當站立時,他了知:『我站立。』或者,當坐著時,他了知:『我坐著。』或者,當躺著時,他了知:『我躺著。』或者,他如身體的動向而了知。 像這樣,或住於在自己的身上隨觀身,或住於在外部的身上隨觀身,或住於在自己的與外部的身上隨觀身,或住於在身上隨觀集法,或住於在身上隨觀消散法,或住於在身上隨觀集法與消散法,或只為了智與憶念的程度而『有身體』的念被現起,並且住於無依止,他在世間中不執取任何事物。比丘們!比丘這樣住於在身上隨觀身。

舉止行為節終了。

隨觀身‧正知節

再者,比丘們!比丘在前進、後退時是正知於行為者;在前視、後視時是正知於行為者 [ChngFn19] ;在[肢體]曲伸時是正知於行為者;在[穿]衣、持鉢與大衣 [ChngFn20] 時是正知於行為者;在飲、食、嚼、嚐時是正知於行為者;在大小便動作時是正知於行為者;在行、住、坐、臥、清醒、語、默時是正知於行為者。像這樣,[或住於在自己的身上隨觀身,]……(中略)比丘們!比丘這樣住於在身上隨觀身。

正知節終了。

隨觀身‧厭拒作意節

再者,比丘們!比丘觀察此身從腳掌底往上,髮梢往下,皮膚所包覆充滿種種不淨的:『此身有頭髮、體毛、指甲、牙齒、皮膚、肌肉、筋腱、骨骼、骨髓、腎臟、心臟、肝臟、肋膜、脾臟、肺臟、腸子、腸間膜、胃、糞便、膽汁、痰、膿、血、汗、脂肪、眼淚、油脂、唾液、鼻涕、關節液、尿。』比丘們!猶如兩邊有[開]口的袋子放置滿滿的種種穀物,即:山米、紅米、綠豆,豌豆,胡麻,白米,有眼的男子倒出它後能觀察:『這些是山米,這些是紅米,這些是綠豆,這些是豌豆,這些是胡麻,這些是白米。』同樣的,比丘們!比丘觀察此身從腳掌底往上,髮梢往下,皮膚所包覆充滿種種不淨的:『此身有頭髮、體毛、……(中略)尿。』像這樣,[或住於在自己的身上隨觀身,]……(中略)比丘們!比丘這樣住於在身上隨觀身。

厭拒作意節終了。

隨觀身‧四界作意節

再者,比丘們!比丘就此如其住立、如其志向、有界之身 [ChngFn21] 觀察:『在這身體中有地界、水界、火界、風界。』比丘們!猶如熟練的屠牛夫或屠牛夫的徒弟,殺牛後,一片一片地分解,然後會坐在大的十字路口。同樣的,比丘們!比丘就此如其住立、如其動向、有界之身觀察:『在這身體中有地界、水界、火界、風界。』像這樣,或住於在自己的身上隨觀身,……(中略)比丘們!比丘這樣住於在身上隨觀身。

四界作意節終了。

隨觀身‧九墓地節

再者,比丘們!猶如比丘如果看見被捨棄在墓地 [ChngFn22] 的遺骸:已死一天、已死二天、已死三天,腫脹、青瘀、生膿爛,他就此身聯想:『此身也有這樣的法,將成為這樣,未跨越這樣。』像這樣,[或住於在自己的身上隨觀身,]

……(中略)比丘們!比丘這樣住於在身上隨觀身。

再者,比丘們!猶如比丘如果看見被捨棄在墓地的遺骸:被烏鴉、鷹、禿鷹、蒼鷺、狗、虎、豹、狐狼、各種生出的蟲吞食,他就此身聯想:『此身也有這樣的法,將成為這樣,未跨越這樣。』像這樣,[或住於在自己的身上隨觀身,]

……(中略)比丘們!比丘這樣住於在身上隨觀身。

再者,比丘們!猶如比丘如果看見被捨棄在墓地的遺骸:有血肉、連著筋的骨鎖,……(中略)無肉、沾血、連著筋的骨鎖,……(中略)無血肉、連著筋的骨鎖,……(中略)骨散亂地離散四處:手骨一處,腳骨一處,腳踝骨一處,小腿骨一處,大腿骨一處,腰骨一處,肋骨一處,脊椎骨一處,肩骨一處,頸骨一處,顎骨一處,齒骨一處,頭蓋骨一處,他就此身聯想:『此身也有這樣的法,將成為這樣,未跨越這樣。』像這樣,[或住於在自己的身上隨觀身,]

……(中略)比丘們!比丘這樣住於在身上隨觀身。

再者,比丘們!猶如比丘如果看見被捨棄在墓地的遺骸:類似螺貝顏色的白骨,……(中略)堆過一年的骨頭,……(中略)腐爛成粉末的骨頭,他就此身聯想:『此身也有這樣的法,將成為這樣,未跨越這樣。』像這樣,或住於在自己的身上隨觀身,或住於在外部的身上隨觀身,或住於在自己的與外部的身上隨觀身,或住於在身上隨觀集法,或住於在身上隨觀消散法,或住於在身上隨觀集法與消散法,或只為了智與憶念的程度而『有身體』的念被現起,並且住於無依止,他在世間中不執取任何事物。比丘們!比丘這樣住於在身上隨觀身。

九墓地節終了。

十四隨觀身終了。

隨觀受

又,比丘們!比丘怎樣住於在受上隨觀受呢?比丘們!這裡,比丘當感受樂受時,他了知:『我感受樂受。』當感受苦受時,他了知:『我感受苦受。』當感受不苦不樂受時,他了知:『我感受不苦不樂受。』當感受肉體的樂受 [ChngFn23] 時,他了知:『我感受肉體的樂受。』當感受精神的樂受 [ChngFn24] 時,他了知:『我感受精神的樂受。』當感受肉體的苦受時,他了知:『我感受肉體的苦受。』當感受精神的苦受時,他了知:『我感受精神的苦受。』當感受肉體的不苦不樂受時,他了知:『我感受肉體的不苦不樂受。』當感受精神的不苦不樂受時,他了知:『我感受精神的不苦不樂受。』像這樣,或住於在自己的受上隨觀受,或住於在外部的受上隨觀受,或住於在自己的與外部的受上隨觀受,或住於在受上隨觀集法,或住於在受上隨觀消散法,或住於在受上隨觀集法與消散法,或只為了智與憶念的程度而『有受』的念被現起,並且住於無依止,他在世間中不執取任何事物。比丘們!比丘這樣住於在受上隨觀受。

隨觀受終了。

隨觀心

又,比丘們!比丘怎樣住於在心上隨觀心呢?比丘們!這裡,比丘了知『有貪的心』為有貪的心,了知『離貪的心』為離貪的心;了知『有瞋的心』為有瞋的心,了知『離瞋的心』為離瞋的心;了知『有癡的心』為有癡的心,了知『離癡的心』為離癡的心;了知『簡約的心』為簡約的心,了知『散亂的心』為散亂的心;了知『廣大的心』為廣大的心,了知『不廣大的心』為不廣大的心;了知『更上的心』為更上的心,了知『無更上的心』為無更上的心;了知『得定的心』為得定的心,了知『未得定的心』為未得定的心;了知『已解脫的心』為已解脫的心,了知『未解脫的心』為未解脫的心。像這樣,或住於在自己的心上隨觀心,或住於在外部的心上隨觀心,或住於在自己的與外部的心上隨觀心,或住於在心上隨觀集法,或住於在心上隨觀消散法,或住於在心上隨觀集法與消散法,或只為了智與憶念的程度而『有心』的念被現起,並且住於無依止,他在世間中不執取任何事物。比丘們!比丘這樣住於在心上隨觀心。

隨觀心終了。

隨觀法‧蓋節

又,比丘們!比丘怎樣住於在法上隨觀法呢?比丘們!這裡,比丘對五蓋 [ChngFn25] 住於在法上隨觀法。而,比丘們!比丘怎樣對五蓋住於在法上隨觀法呢?比丘們!這裡,比丘當有自己的欲的意欲時,他了知:『我有自己的欲的意欲。』當沒有自己的欲的意欲 [ChngFn26] 時,他了知:『我沒有自己的欲的意欲。』他如其未生起欲的意欲之生起而了知,如其已生起欲的意欲之捨斷而了知,如其已捨斷欲的意欲之未來不生起而了知。當有自己的惡意時,他了知:『我有自己的惡意。』當沒有自己的惡意時,他了知:『我沒有自己的惡意。』他如其未生起惡意之生起而了知,如其已生起惡意之捨斷而了知,如其已捨斷惡意之未來不生起而了知。當有自己的惛沈睡眠時,他了知:『我有自己的惛沈睡眠。』當沒有自己的惛沈睡眠時,他了知:『我沒有自己的惛沈睡眠。』他如其未生起惛沈睡眠之生起而了知,如其已生起惛沈睡眠之捨斷而了知,如其已捨斷惛沈睡眠之未來不生起而了知。當有自己的掉舉後悔時,他了知:『我有自己的掉舉後悔。』當沒有自己的掉舉後悔時,他了知:『我沒有自己的掉舉後悔。』他如其未生起掉舉後悔之生起而了知,如其已生起掉舉後悔之捨斷而了知,如其已捨斷掉舉後悔之未來不生起而了知。當有自己的疑惑時,他了知:『我有自己的疑惑。』當沒有自己的疑惑時,他了知:『我沒有自己的疑惑。』他如其未生起疑惑之生起而了知,如其已生起疑惑之捨斷而了知,如其已捨斷疑惑之未來不生起而了知。像這樣,或住於在自己的法上隨觀法,或住於在外部的法上隨觀法,或住於在自己的與外部的法上隨觀法,或住於在法上隨觀集法,或住於在法上隨觀消散法,或住於在法上隨觀集法與消散法,或只為了智與憶念的程度而『有法』的念被現起,並且住於無依止,他在世間中不執取任何事物。比丘們!比丘這樣住於對五蓋在法上隨觀法。

蓋節終了。

隨觀法‧蘊節

再者,比丘們!比丘對五取蘊住於在法上隨觀法。而,比丘們!比丘怎樣對五取蘊 [ChngFn27] 住於在法上隨觀法呢?這裡,比丘[了知]:『像這樣是色,像這樣是色的集起 [ChngFn28] ,像這樣是色的滅沒;像這樣是受,像這樣是受的集起,像這樣是受的滅沒;像這樣是想,像這樣是想的集起,像這樣是想的滅沒;像這樣是行,像這樣是行的集起,像這樣是行的滅沒;像這樣是識,像這樣是識的集起,像這樣是識的滅沒。』像這樣,或住於在自己的法上隨觀法,或住於在外部的法上隨觀法,或住於在自己的與外部的法上隨觀法,或住於在法上隨觀集法,或住於在法上隨觀消散法,或住於在法上隨觀集法與消散法,或只為了智與憶念的程度而『有法』的念被現起,並且住於無依止,他在世間中不執取任何事物。比丘們!比丘這樣住於對五取蘊在法上隨觀法。

蘊節終了。

隨觀法‧處節

再者,比丘們!比丘對六內外處住於在法上隨觀法。而,比丘們!比丘怎樣對六內外處住於在法上隨觀法呢?這裡,比丘了知眼,了知色,了知緣 [ChngFn29] 於這兩者生起的結縛,如其未生起結縛之生起而了知,如其已生起結縛之捨斷而了知,如其已捨斷結縛之未來不生起而了知;了知耳,了知聲,了知緣於這兩者生起的結縛,如其未生起結縛之生起而了知,如其已生起結縛之捨斷而了知,如其已捨斷結縛之未來不生起而了知;了知鼻,了知氣味,了知緣於這兩者生起的結縛,如其未生起結縛之生起而了知,如其已生起結縛之捨斷而了知,如其已捨斷結縛之未來不生起而了知;了知舌,了知味道,了知緣於這兩者生起的結縛,如其未生起結縛之生起而了知,如其已生起結縛之捨斷而了知,如其已捨斷結縛之未來不生起而了知;了知身,了知所觸,了知緣於這兩者生起的結縛,如其未生起結縛之生起而了知,如其已生起結縛之捨斷而了知,如其已捨斷結縛之未來不生起而了知;了知意,了知法,了知緣於這兩者生起的結縛,如其未生起結縛之生起而了知,如其已生起結縛之捨斷而了知,如其已捨斷結縛之未來不生起而了知。像這樣,或住於在自己的法上隨觀法,或住於在外部的法上隨觀法,或住於在自己的與外部的法上隨觀法,或住於在法上隨觀集法,或住於在法上隨觀消散法,或住於在法上隨觀集法與消散法,或只為了智與憶念的程度而『有法』的念被現起,並且住於無依止,他在世間中不執取任何事物。比丘們!比丘這樣住於對六內外處在法上隨觀法。

處節終了。

隨觀法‧覺支節

再者,比丘們!比丘對七覺支住於在法上隨觀法。而,比丘們!比丘怎樣對七覺支 [ChngFn30] 住於在法上隨觀法呢?這裡,比丘當自己有念覺支 [ChngFn31] 時,了知:『我有念覺支。』當自己沒有念覺支時,了知:『我沒有念覺支。』如其未生起念覺支之生起而了知,如其已生起念覺支之圓滿修習 [ChngFn32] 而了知;當自己有擇法覺支 [ChngFn33] 時,了知:『我有擇法覺支。』當自己沒有擇法覺支時,了知:『我沒有擇法覺支。』如其未生起擇法覺支之生起而了知,如其已生起擇法覺支之圓滿修習而了知;當自己有活力覺支 [ChngFn34] 時,了知:『我有活力覺支。』當自己沒有活力覺支時,了知:『我沒有活力覺支。』如其未生起活力覺支之生起而了知,如其已生起活力覺支之圓滿修習而了知;當自己有喜覺支 [ChngFn35] 時,了知:『我有喜覺支。』當自己沒有喜覺支時,了知:『我沒有喜覺支。』如其未生起喜覺支之生起而了知,如其已生起喜覺支之圓滿修習而了知;當自己有寧靜覺支 [ChngFn36] 時,了知:『我有寧靜覺支。』當自己沒有寧靜覺支時,了知:『我沒有寧靜覺支。』如其未生起寧靜覺支之生起而了知,如其已生起寧靜覺支之圓滿修習而了知;當自己有定 [ChngFn37] 覺支時,了知:『我有定覺支。』當自己沒有定覺支時,了知:『我沒有定覺支。』如其未生起定覺支之生起而了知,如其已生起定覺支之圓滿修習而了知;當自己有平靜覺支 [ChngFn38] 時,了知:『我有平靜覺支。』當自己沒有平靜覺支時,了知:『我沒有平靜覺支。』如其未生起平靜覺支之生起而了知,如其已生起平靜覺支之圓滿修習而了知。像這樣,或住於在內法上隨觀法,或住於在外法上隨觀法,或住於在內、外法上隨觀法,或住於在法上隨觀集法,或住於在法上隨觀消散法,或住於在法上隨觀集法與消散法,或只為了智與憶念的程度而『有法』的念被現起,並且住於無依止,他在世間中不執取任何事物。比丘們!比丘這樣住於對七覺支在法上隨觀法。

覺支節終了。

隨觀法‧諦節

再者,比丘們!比丘對四聖諦住於在法上隨觀法。而,比丘們!比丘怎樣對四聖諦住於在法上隨觀法呢?這裡,比丘如實了知:『這是苦。』如實了知:『這是苦集 [ChngFn39] 。』如實了知:『這是苦滅 [ChngFn40] 。』如實了知:『這是導向苦滅道跡 [ChngFn41] 。』

初誦品終了。

苦諦的說明

比丘們!什麼是苦聖諦呢?生是苦,老也是苦,死也是苦,愁、悲、苦、憂、絕望也是苦,與不愛的結合是苦,與所愛的別離是苦,所求不得也是苦,總括之,五取蘊是苦。

而,比丘們!什麼是生呢?所有眾生中,關於每一種眾生類的生、出生、入[胎]、生起、再生 [ChngFn42] 、諸蘊顯現、得諸處,比丘們!這被稱為生。

而,比丘們!什麼是老?所有眾生中,關於每一種眾生類的老、老衰、齒落、髮白、皮皺、壽命的衰退、諸根的退化,這被稱為老。

而,比丘們!什麼是死?所有眾生中,由於每一種眾生類的過世、滅亡、崩解、消失、死亡、壽終、諸蘊的崩解、屍體的捨棄,命根斷絕 [ChngFn43] ,比丘們!這被稱為死。

而,比丘們!什麼是愁?比丘們!凡具備(遭遇)一些不幸、接觸一些苦法者會有愁、悲傷、憂愁、內部的愁、內部的悲哀,比丘們!這被稱為愁。

而,比丘們!什麼是悲?比丘們!凡具備(遭遇)一些不幸、接觸一些苦法者有悲歎、悲泣、悲歎著、悲泣著、悲歎的狀態、悲泣的狀態,比丘們!這被稱為悲。

而,比丘們!什麼是苦?比丘們!凡身體的苦、身體的不合意,身觸所生的苦與不合意感受,比丘們!這被稱為苦。

而,比丘們!什麼是憂?比丘們!凡心的苦、心的不合意,意觸所生的苦與不合意感受,比丘們!這被稱為憂。

而,比丘們!什麼是絕望?比丘們!凡具備(遭遇)某些不幸、接觸某些苦法者的悲傷、絕望、悲傷的狀態、絕望的狀態,比丘們!這被稱為絕望。

而,比丘們!什麼是與不愛的結合是苦?這裡,凡那些是不喜好的、不想要的、不合意的色、聲、氣味、味道、所觸、法,或凡那些是對他樂於無利益、不利、不安樂、不離軛安穩 [ChngFn44] 者,與那些一起會合、集合、結合、合一,比丘們!這被稱為與不愛的結合是苦。

而,比丘們!什麼是與所愛的別離是苦?這裡,凡那些是喜好的、想要的、合意的色、聲、氣味、味道、所觸、法,或凡那些是對他樂於利益、有益、安樂、離軛安穩的母親、父親、兄弟、姊妹、朋友、同事、親族、血親者,與那些一起不會合、不集合、不結合、不合一,比丘們!這被稱為與所愛的別離是苦。

而,比丘們!什麼是所求不得是苦?比丘們!生法 [ChngFn45] 的眾生生起這樣的欲求:『啊!願我們沒有生法!願我們的生不來!』但這不以欲求而能得到,這是所求不得是苦。比丘們!老法的眾生生起這樣的欲求:『啊!願我們沒有老法!願我們的老不來!』但這不以欲求而能得到,這是所求不得是苦。比丘們!病法的眾生生起這樣的欲求:『啊!願我們沒有病法!願我們的病不來!』但這不以欲求而能得到,這是所求不得是苦。比丘們!死法的眾生生起這樣的欲求:『啊!願我們沒有死法!願我們的死不來!』但這不以欲求而能得到,這是所求不得是苦。比丘們!愁、悲、苦、憂、絕望法的眾生生起這樣的欲求:『啊!願我們沒有愁、悲、苦、憂、絕望法!願我們的愁、悲、苦、憂、絕望不來!』但這不以欲求而能得到,這是所求不得是苦。

而,比丘們!什麼是總括之,五取蘊是苦?即:色取蘊、受取蘊、想取蘊、行取蘊、識取蘊,比丘們!這被稱為總括之,五取蘊是苦。

比丘們!這被稱為苦聖諦。

集諦的說明

而,比丘們!什麼是苦集聖諦?是這導致再生、伴隨歡喜與貪、到處歡喜的渴愛 [ChngFn46] ,即:欲的渴愛 [ChngFn47] 、有的渴愛 [ChngFn48] 、虛無的渴愛 [ChngFn49]

而,比丘們!這渴愛當生起時,在哪裡生起呢?當安住時,在哪裡安住呢?凡在世間中可愛的、令人滿意的色,這渴愛當生起時,在這裡生起,當安住時,在這裡安住。

而,什麼是在世間中可愛的、令人滿意的色呢?眼是在世間中可愛的、令人滿意的色,這渴愛當生起時,在這裡生起,當安住時,在這裡安住;耳是在世間中……(中略)鼻是在世間中……舌是在世間中……身是在世間中……意是在世間中可愛的、令人滿意的色,這渴愛當生起時,在這裡生起,當安住時,在這裡安住。色是在世間中……聲是在世間中……氣味是在世間中……味道是在世間中……所觸是在世間中……法是在世間中可愛的、令人滿意的色,這渴愛當生起時,在這裡生起,當安住時,在這裡安住。眼識是在世間中……耳識是在世間中……鼻識是在世間中……舌識是在世間中……身識是在世間中……意識是在世間中可愛的、令人滿意的色,這渴愛當生起時,在這裡生起,當安住時,在這裡安住。眼觸是在世間中……耳觸是在世間中……鼻觸是在世間中……舌觸是在世間中……身觸是在世間中……意觸是在世間中可愛的、令人滿意的色,這渴愛當生起時,在這裡生起,當安住時,在這裡安住。眼觸所生受是在世間中……耳觸所生受是在世間中……鼻觸所生受是在世間中……舌觸所生受是在世間中……身觸所生受是在世間中……意觸所生受是在世間中可愛的、令人滿意的色,這渴愛當生起時,在這裡生起,當安住時,在這裡安住。色之想 [ChngFn50] 是在世間中……聲之想是在世間中……氣味之想是在世間中……味道之想是在世間中……所觸之想是在世間中……法之想是在世間中可愛的、令人滿意的色,這渴愛當生起時,在這裡生起,當安住時,在這裡安住。色之思 [ChngFn51] 是在世間中……聲之思是在世間中……氣味之思是在世間中……味道之思是在世間中……所觸之思是在世間中……法之思是在世間中可愛的、令人滿意的色,這渴愛當生起時,在這裡生起,當安住時,在這裡安住。色之渴愛 [ChngFn52] 是在世間中……聲之渴愛是在世間中……氣味之渴愛是在世間中……味道之渴愛是在世間中……所觸之渴愛是在世間中……法之渴愛是在世間中可愛的、令人滿意的色,這渴愛當生起時,在這裡生起,當安住時,在這裡安住。色之尋 [ChngFn53] 是在世間中……聲之尋是在世間中……氣味之尋是在世間中……味道之尋是在世間中……所觸之尋是在世間中……法之尋是在世間中可愛的、令人滿意的色,這渴愛當生起時,在這裡生起,當安住時,在這裡安住。色之伺 [ChngFn54] 是在世間中……聲之伺是在世間中……氣味之伺是在世間中……味道之伺是在世間中……所觸之伺是在世間中……法之伺是在世間中可愛的、令人滿意的色,這渴愛當生起時,在這裡生起,當安住時,在這裡安住。

比丘們!這被稱為苦集聖諦。

滅諦的說明

而,比丘們!什麼是苦滅聖諦?就是那渴愛的無餘褪去與滅 [ChngFn55] 、捨棄、斷念 [ChngFn56] 、解脫、無依住 [ChngFn57]

而,比丘們!這渴愛當被捨斷時,在哪裡被捨斷呢?當被滅時,在哪裡被滅呢?凡在世間中可愛的、令人滿意的色,這渴愛當被捨斷時,在這裡被捨斷,當被滅時,在這裡被滅。

而,什麼是在世間中可愛的、令人滿意的色呢?眼是在世間中可愛的、令人滿意的色,這渴愛當被捨斷時,在這裡被捨斷,當被滅時,在這裡被滅;耳是在世間中……(中略)鼻是在世間中……舌是在世間中……身是在世間中……意是在世間中可愛的、令人滿意的色,這渴愛當被捨斷時,在這裡被捨斷,當被滅時,在這裡被滅。色是在世間中……聲是在世間中……氣味是在世間中……味道是在世間中……所觸是在世間中……法是在世間中可愛的、令人滿意的色,這渴愛當被捨斷時,在這裡被捨斷,當被滅時,在這裡被滅。眼識是在世間中……耳識是在世間中……鼻識是在世間中……舌識是在世間中……身識是在世間中……意識是在世間中可愛的、令人滿意的色,這渴愛當被捨斷時,在這裡被捨斷,當被滅時,在這裡被滅。眼觸是在世間中……耳觸是在世間中……鼻觸是在世間中……舌觸是在世間中……身觸是在世間中……意觸是在世間中可愛的、令人滿意的色,這渴愛當被捨斷時,在這裡被捨斷,當被滅時,在這裡被滅。眼觸所生受是在世間中……耳觸所生受是在世間中……鼻觸所生受是在世間中……舌觸所生受是在世間中……身觸所生受是在世間中……意觸所生受是在世間中可愛的、令人滿意的色,這渴愛當被捨斷時,在這裡被捨斷,當被滅時,在這裡被滅。色之想是在世間中……聲之想是在世間中……氣味之想是在世間中……味道之想是在世間中……所觸之想是在世間中……法之想是在世間中可愛的、令人滿意的色,這渴愛當被捨斷時,在這裡被捨斷,當被滅時,在這裡被滅。色之思是在世間中……聲之思是在世間中……氣味之思是在世間中……味道之思是在世間中……所觸之思是在世間中……法之思是在世間中可愛的、令人滿意的色,這渴愛當被捨斷時,在這裡被捨斷,當被滅時,在這裡被滅。色之渴愛是在世間中……聲之渴愛是在世間中……氣味之渴愛是在世間中……味道之渴愛是在世間中……所觸之渴愛是在世間中……法之渴愛是在世間中可愛的、令人滿意的色,這渴愛當被捨斷時,在這裡被捨斷,當被滅時,在這裡被滅。色之尋是在世間中……聲之尋是在世間中……氣味之尋是在世間中……味道之尋是在世間中……所觸之尋是在世間中……法之尋是在世間中可愛的、令人滿意的色,這渴愛當被捨斷時,在這裡被捨斷,當被滅時,在這裡被滅。色之伺是在世間中……聲之伺是在世間中……氣味之伺是在世間中……味道之伺是在世間中……所觸之伺是在世間中……法之伺是在世間中可愛的、令人滿意的色,這渴愛當被捨斷時,在這裡被捨斷,當被滅時,在這裡被滅。

比丘們!這被稱為苦滅聖諦。

道諦的說明

而,比丘們!什麼是導向苦滅道跡聖諦?就是這八支聖道 [ChngFn58] ;即:正見、正志、正語、正業、正命、正精進、正念、正定。

而,比丘們!什麼是正見?比丘們!苦之智,苦集之智,苦滅之智,導向苦滅道跡之智,比丘們!這被稱為正見。

而,比丘們!什麼是正志?離欲的意向 [ChngFn59] 、無惡意的意向 [ChngFn60] 、無加害的意向 [ChngFn61] ,比丘們!這被稱為正志。

而,比丘們!什麼是正語?戒絕妄語 [ChngFn62] 、戒絕離間語 [ChngFn63] 、戒絕粗惡語 [ChngFn64] 、戒絕雜穢語 [ChngFn65] ,比丘們!這被稱為正語。

而,比丘們!什麼是正業?戒絕殺生、戒絕未給予而取 [ChngFn66] 、戒絕邪淫 [ChngFn67] ,比丘們!這被稱為正業。

而,比丘們!什麼是正命?比丘們!這裡,聖弟子 [ChngFn68] 捨斷邪命後,以正命營生,比丘們!這被稱為正命。

而,比丘們!什麼是正精進?比丘們!這裡,比丘為了未生起的惡不善法之不生起而生欲、努力、生起活力、發心、勤奮;為了已生起的惡不善法之捨斷而生欲、努力、生起活力、發心、勤奮;為了未生起的善法之生起而生欲、努力、生起活力、發心、勤奮;為了已生起的善法之存續、不消失、增加、擴大、圓滿修習而生欲、努力、生起活力、發心、勤奮,比丘們!這被稱為正精進。

而,比丘們!什麼是正念?比丘們!這裡,比丘住於在身上隨觀身,熱心、正知、有念,能調伏對於世間的貪與憂;住於在受上隨觀受,熱心、正知、有念,能調伏對於世間的貪與憂;住於在心上隨觀心,熱心、正知、有念,能調伏對於世間的貪與憂;住於在法上隨觀法,熱心、正知、有念,能調伏對於世間的貪與憂,比丘們!這被稱為正念。

而,比丘們!什麼是正定?比丘們!這裡,比丘從離欲、離不善法後,進入後住於 [ChngFn69] 有尋、有伺 [ChngFn70] ,離而生喜、樂 [ChngFn71] 的初禪;以尋與伺的平息,自信,一心 [ChngFn72] ,進入後住於無尋、無伺,定而生喜、樂的第二禪;以喜的褪去與住於平靜,正念、正知,以身體感受樂,進入後住於這聖弟子宣說:『他是平靜、專注、住於樂者』的第三禪;以樂的捨斷與苦的捨斷,及以之前喜悅與憂的滅沒,進入後住於不苦不樂,由平靜而正念遍淨 [ChngFn73] 的第四禪,比丘們!這被稱為正定。

比丘們!這被稱為導向苦滅道跡聖諦。

像這樣,或住於在自己的法上隨觀法,或住於在外部的法上隨觀法,或住於在自己的與外部的法上隨觀法,或住於在法上隨觀集法,或住於在法上隨觀消散法,或住於在法上隨觀集法與消散法,或只為了智與憶念的程度而『有法』的念被現起,並且住於無依止,他在世間中不執取任何事物。比丘們!比丘這樣住於對四聖諦在法上隨觀法。

諦節終了。

隨觀法終了。

比丘們!如果任何人在這四念住上這麼修習七年,二果其中之一果應該可以被預期:當生完全智 [ChngFn74] ,或當存在有餘依 [ChngFn75] 時,為不還者狀態 [ChngFn76]

比丘們!別說七年,比丘們!如果任何人在這四念住上這麼修習六年,……(中略)五年……四年……三年……二年……一年……比丘們!別說一年,比丘們!如果任何人在這四念住上這麼修習七個月,二果其中之一果應該可以被預期:當生完全智,或當存在有餘依時,為不還者狀態。比丘們!別說七個月,比丘們!如果任何人在這四念住上這麼修習六個月,……(中略)五個月,……四個月,……三個月,……二個月,……一個月,……半個月,……比丘們!別說半個月,比丘們!如果任何人在這四念住上這麼修習七天,對他來說,二果其中之一果應該可以被預期:當生完全智,或當存在有餘依時,為不還者狀態。

當像這樣說:『比丘們!這是為了眾生的清淨、為了愁與悲的超越、為了苦與憂的滅沒、為了方法的獲得、為了涅槃的作證之無岔路之道,即:四念住。』時,緣於此而說。」

這就是世尊所說,那些悅意的比丘歡喜世尊所說。

念住大經第九終了。

  1. Mahāsatipaṭṭhānasuttaṃ
  1. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā kurūsu viharati kammāsadhammaṃ nāma kurūnaṃ nigamo. Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi – ‘‘bhikkhavo’’ti. ‘‘Bhaddante’’ti [bhadanteti (sī. syā. pī.)] te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. Bhagavā etadavoca –

Uddeso

  1. ‘‘Ekāyano ayaṃ, bhikkhave, maggo sattānaṃ visuddhiyā, sokaparidevānaṃ samatikkamāya dukkhadomanassānaṃ atthaṅgamāya ñāyassa adhigamāya nibbānassa sacchikiriyāya, yadidaṃ cattāro satipaṭṭhānā.

‘‘Katame cattāro? Idha, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṃ, vedanāsu vedanānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā, vineyya loke abhijjhādomanassaṃ, citte cittānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṃ, dhammesu dhammānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṃ.

Uddeso niṭṭhito.

Kāyānupassanā ānāpānapabbaṃ

  1. ‘‘Kathañca pana, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati? Idha, bhikkhave, bhikkhu araññagato vā rukkhamūlagato vā suññāgāragato vā nisīdati pallaṅkaṃ ābhujitvā ujuṃ kāyaṃ paṇidhāya parimukhaṃ satiṃ upaṭṭhapetvā. So satova assasati, satova passasati. Dīghaṃ vā assasanto ‘dīghaṃ assasāmī’ti pajānāti, dīghaṃ vā passasanto ‘dīghaṃ passasāmī’ti pajānāti. Rassaṃ vā assasanto ‘rassaṃ assasāmī’ti pajānāti, rassaṃ vā passasanto ‘rassaṃ passasāmī’ti pajānāti. ‘Sabbakāyapaṭisaṃvedī assasissāmī’ti sikkhati , ‘sabbakāyapaṭisaṃvedī passasissāmī’ti sikkhati. ‘Passambhayaṃ kāyasaṅkhāraṃ assasissāmī’ti sikkhati, ‘passambhayaṃ kāyasaṅkhāraṃ passasissāmī’ti sikkhati.

‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, dakkho bhamakāro vā bhamakārantevāsī vā dīghaṃ vā añchanto ‘dīghaṃ añchāmī’ti pajānāti, rassaṃ vā añchanto ‘rassaṃ añchāmī’ti pajānāti evameva kho, bhikkhave, bhikkhu dīghaṃ vā assasanto ‘dīghaṃ assasāmī’ti pajānāti, dīghaṃ vā passasanto ‘dīghaṃ passasāmī’ti pajānāti, rassaṃ vā assasanto ‘rassaṃ assasāmī’ti pajānāti, rassaṃ vā passasanto ‘rassaṃ passasāmī’ti pajānāti. ‘Sabbakāyapaṭisaṃvedī assasissāmī’ti sikkhati, ‘sabbakāyapaṭisaṃvedī passasissāmī’ti sikkhati, ‘passambhayaṃ kāyasaṅkhāraṃ assasissāmī’ti sikkhati, ‘passambhayaṃ kāyasaṅkhāraṃ passasissāmī’ti sikkhati. Iti ajjhattaṃ vā kāye kāyānupassī viharati, bahiddhā vā kāye kāyānupassī viharati, ajjhattabahiddhā vā kāye kāyānupassī viharati. Samudayadhammānupassī vā kāyasmiṃ viharati, vayadhammānupassī vā kāyasmiṃ viharati, samudayavayadhammānupassī vā kāyasmiṃ viharati. ‘Atthi kāyo’ti vā panassa sati paccupaṭṭhitā hoti yāvadeva ñāṇamattāya paṭissatimattāya anissito ca viharati, na ca kiñci loke upādiyati. Evampi kho [evampi (sī. syā. pī.)], bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati.

Ānāpānapabbaṃ niṭṭhitaṃ.

Kāyānupassanā iriyāpathapabbaṃ

  1. ‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu gacchanto vā ‘gacchāmī’ti pajānāti, ṭhito vā ‘ṭhitomhī’ti pajānāti, nisinno vā ‘nisinnomhī’ti pajānāti, sayāno vā ‘sayānomhī’ti pajānāti, yathā yathā vā panassa kāyo paṇihito hoti, tathā tathā naṃ pajānāti. Iti ajjhattaṃ vā kāye kāyānupassī viharati, bahiddhā vā kāye kāyānupassī viharati, ajjhattabahiddhā vā kāye kāyānupassī viharati. Samudayadhammānupassī vā kāyasmiṃ viharati, vayadhammānupassī vā kāyasmiṃ viharati, samudayavayadhammānupassī vā kāyasmiṃ viharati. ‘Atthi kāyo’ti vā panassa sati paccupaṭṭhitā hoti yāvadeva ñāṇamattāya paṭissatimattāya anissito ca viharati, na ca kiñci loke upādiyati. Evampi kho, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati.

Iriyāpathapabbaṃ niṭṭhitaṃ.

Kāyānupassanā sampajānapabbaṃ

  1. ‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu abhikkante paṭikkante sampajānakārī hoti, ālokite vilokite sampajānakārī hoti, samiñjite pasārite sampajānakārī hoti, saṅghāṭipattacīvaradhāraṇe sampajānakārī hoti, asite pīte khāyite sāyite sampajānakārī hoti, uccārapassāvakamme sampajānakārī hoti, gate ṭhite nisinne sutte jāgarite bhāsite tuṇhībhāve sampajānakārī hoti. Iti ajjhattaṃ vā…pe… evampi kho, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati.

Sampajānapabbaṃ niṭṭhitaṃ.

Kāyānupassanā paṭikūlamanasikārapabbaṃ

  1. ‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu imameva kāyaṃ uddhaṃ pādatalā adho kesamatthakā tacapariyantaṃ pūraṃ nānappakārassa asucino paccavekkhati – ‘atthi imasmiṃ kāye kesā lomā nakhā dantā taco, maṃsaṃ nhāru aṭṭhi aṭṭhimiñjaṃ vakkaṃ, hadayaṃ yakanaṃ kilomakaṃ pihakaṃ papphāsaṃ, antaṃ antaguṇaṃ udariyaṃ karīsaṃ [karīsaṃ matthaluṅgaṃ (ka.)], pittaṃ semhaṃ pubbo lohitaṃ sedo medo, assu vasā kheḷo siṅghāṇikā lasikā mutta’nti.

‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, ubhatomukhā putoḷi [mūtoḷī (syā.), mutoli (pī.)] pūrā nānāvihitassa dhaññassa, seyyathidaṃ sālīnaṃ vīhīnaṃ muggānaṃ māsānaṃ tilānaṃ taṇḍulānaṃ. Tamenaṃ cakkhumā puriso muñcitvā paccavekkheyya – ‘ime sālī, ime vīhī ime muggā ime māsā ime tilā ime taṇḍulā’ti. Evameva kho, bhikkhave, bhikkhu imameva kāyaṃ uddhaṃ pādatalā adho kesamatthakā tacapariyantaṃ pūraṃ nānappakārassa asucino paccavekkhati – ‘atthi imasmiṃ kāye kesā lomā…pe… mutta’nti.

Iti ajjhattaṃ vā…pe… evampi kho, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati.

Paṭikūlamanasikārapabbaṃ niṭṭhitaṃ.

Kāyānupassanā dhātumanasikārapabbaṃ

  1. ‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu imameva kāyaṃ yathāṭhitaṃ yathāpaṇihitaṃ dhātuso paccavekkhati – ‘atthi imasmiṃ kāye pathavīdhātu āpodhātu tejodhātu vāyodhātū’ti.

‘‘Seyyathāpi , bhikkhave, dakkho goghātako vā goghātakantevāsī vā gāviṃ vadhitvā catumahāpathe bilaso vibhajitvā nisinno assa, evameva kho, bhikkhave, bhikkhu imameva kāyaṃ yathāṭhitaṃ yathāpaṇihitaṃ dhātuso paccavekkhati – ‘atthi imasmiṃ kāye pathavīdhātu āpodhātu tejodhātu vāyodhātū’ti.

‘‘Iti ajjhattaṃ vā kāye kāyānupassī viharati…pe… evampi kho, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati.

Dhātumanasikārapabbaṃ niṭṭhitaṃ.

Kāyānupassanā navasivathikapabbaṃ

  1. ‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu seyyathāpi passeyya sarīraṃ sivathikāya chaḍḍitaṃ ekāhamataṃ vā dvīhamataṃ vā tīhamataṃ vā uddhumātakaṃ vinīlakaṃ vipubbakajātaṃ. So imameva kāyaṃ upasaṃharati – ‘ayampi kho kāyo evaṃdhammo evaṃbhāvī evaṃanatīto’ti.

‘‘Iti ajjhattaṃ vā …pe… evampi kho, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati.

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu seyyathāpi passeyya sarīraṃ sivathikāya chaḍḍitaṃ kākehi vā khajjamānaṃ kulalehi vā khajjamānaṃ gijjhehi vā khajjamānaṃ kaṅkehi vā khajjamānaṃ sunakhehi vā khajjamānaṃ byagghehi vā khajjamānaṃ dīpīhi vā khajjamānaṃ siṅgālehi vā [gijjhehi vā khajjamānaṃ, suvānehi vā khajjamānaṃ, sigālehi vā khajjamānaṃ, (syā. pī.)] khajjamānaṃ vividhehi vā pāṇakajātehi khajjamānaṃ. So imameva kāyaṃ upasaṃharati – ‘ayampi kho kāyo evaṃdhammo evaṃbhāvī evaṃanatīto’ti.

‘‘Iti ajjhattaṃ vā…pe… evampi kho, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati.

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu seyyathāpi passeyya sarīraṃ sivathikāya chaḍḍitaṃ aṭṭhikasaṅkhalikaṃ samaṃsalohitaṃ nhārusambandhaṃ…pe… aṭṭhikasaṅkhalikaṃ nimaṃsalohitamakkhitaṃ nhārusambandhaṃ…pe… aṭṭhikasaṅkhalikaṃ apagatamaṃsalohitaṃ nhārusambandhaṃ…pe… aṭṭhikāni apagatasambandhāni [apagatanhārusambandhāni (syā.)] disā vidisā vikkhittāni, aññena hatthaṭṭhikaṃ aññena pādaṭṭhikaṃ aññena gopphakaṭṭhikaṃ [‘‘aññena gopphakaṭṭhika’’nti idaṃ sī. syā. pī. potthakesu natthi] aññena jaṅghaṭṭhikaṃ aññena ūruṭṭhikaṃ aññena kaṭiṭṭhikaṃ [aññena kaṭaṭṭhikaṃ aññena piṭṭhaṭṭhikaṃ aññena kaṇḍakaṭṭhikaṃ aññena phāsukaṭṭhikaṃ aññena uraṭṭhikaṃ aññena aṃsaṭṭhikaṃ aññena bāhuṭṭhikaṃ (syā.)] aññena phāsukaṭṭhikaṃ aññena piṭṭhiṭṭhikaṃ aññena khandhaṭṭhikaṃ [aññena kaṭaṭṭhikaṃ aññena piṭṭhaṭṭhikaṃ aññena kaṇḍakaṭṭhikaṃ aññena phāsukaṭṭhikaṃ aññena uraṭṭhikaṃ aññena aṃsaṭṭhikaṃ aññena bāhuṭṭhikaṃ (syā.)] aññena gīvaṭṭhikaṃ aññena hanukaṭṭhikaṃ aññena dantaṭṭhikaṃ aññena sīsakaṭāhaṃ. So imameva kāyaṃ upasaṃharati – ‘ayampi kho kāyo evaṃdhammo evaṃbhāvī evaṃanatīto’ti.

‘‘Iti ajjhattaṃ vā …pe… viharati.

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu seyyathāpi passeyya sarīraṃ sivathikāya chaḍḍitaṃ aṭṭhikāni setāni saṅkhavaṇṇapaṭibhāgāni…pe… aṭṭhikāni puñjakitāni terovassikāni …pe… aṭṭhikāni pūtīni cuṇṇakajātāni. So imameva kāyaṃ upasaṃharati – ‘ayampi kho kāyo evaṃdhammo evaṃbhāvī evaṃanatīto’ti. Iti ajjhattaṃ vā kāye kāyānupassī viharati, bahiddhā vā kāye kāyānupassī viharati, ajjhattabahiddhā vā kāye kāyānupassī viharati. Samudayadhammānupassī vā kāyasmiṃ viharati, vayadhammānupassī vā kāyasmiṃ viharati, samudayavayadhammānupassī vā kāyasmiṃ viharati. ‘Atthi kāyo’ti vā panassa sati paccupaṭṭhitā hoti yāvadeva ñāṇamattāya paṭissatimattāya anissito ca viharati, na ca kiñci loke upādiyati. Evampi kho, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati.

Navasivathikapabbaṃ niṭṭhitaṃ.

Cuddasa kāyānupassanā niṭṭhitā.

Vedanānupassanā

  1. ‘‘Kathañca pana, bhikkhave, bhikkhu vedanāsu vedanānupassī viharati? Idha, bhikkhave, bhikkhu sukhaṃ vā vedanaṃ vedayamāno ‘sukhaṃ vedanaṃ vedayāmī’ti pajānāti . Dukkhaṃ vā vedanaṃ vedayamāno ‘dukkhaṃ vedanaṃ vedayāmī’ti pajānāti. Adukkhamasukhaṃ vā vedanaṃ vedayamāno ‘adukkhamasukhaṃ vedanaṃ vedayāmī’ti pajānāti. Sāmisaṃ vā sukhaṃ vedanaṃ vedayamāno ‘sāmisaṃ sukhaṃ vedanaṃ vedayāmī’ti pajānāti, nirāmisaṃ vā sukhaṃ vedanaṃ vedayamāno ‘nirāmisaṃ sukhaṃ vedanaṃ vedayāmī’ti pajānāti. Sāmisaṃ vā dukkhaṃ vedanaṃ vedayamāno ‘sāmisaṃ dukkhaṃ vedanaṃ vedayāmī’ti pajānāti, nirāmisaṃ vā dukkhaṃ vedanaṃ vedayamāno ‘nirāmisaṃ dukkhaṃ vedanaṃ vedayāmī’ti pajānāti. Sāmisaṃ vā adukkhamasukhaṃ vedanaṃ vedayamāno ‘sāmisaṃ adukkhamasukhaṃ vedanaṃ vedayāmī’ti pajānāti, nirāmisaṃ vā adukkhamasukhaṃ vedanaṃ vedayamāno ‘nirāmisaṃ adukkhamasukhaṃ vedanaṃ vedayāmī’ti pajānāti. Iti ajjhattaṃ vā vedanāsu vedanānupassī viharati, bahiddhā vā vedanāsu vedanānupassī viharati, ajjhattabahiddhā vā vedanāsu vedanānupassī viharati. Samudayadhammānupassī vā vedanāsu viharati, vayadhammānupassī vā vedanāsu viharati, samudayavayadhammānupassī vā vedanāsu viharati. ‘Atthi vedanā’ti vā panassa sati paccupaṭṭhitā hoti yāvadeva ñāṇamattāya paṭissatimattāya anissito ca viharati, na ca kiñci loke upādiyati. Evampi kho, bhikkhave, bhikkhu vedanāsu vedanānupassī viharati.

Vedanānupassanā niṭṭhitā.

Cittānupassanā

  1. ‘‘Kathañca pana, bhikkhave, bhikkhu citte cittānupassī viharati? Idha, bhikkhave, bhikkhu sarāgaṃ vā cittaṃ ‘sarāgaṃ citta’nti pajānāti, vītarāgaṃ vā cittaṃ ‘vītarāgaṃ citta’nti pajānāti. Sadosaṃ vā cittaṃ ‘sadosaṃ citta’nti pajānāti, vītadosaṃ vā cittaṃ ‘vītadosaṃ citta’nti pajānāti. Samohaṃ vā cittaṃ ‘samohaṃ citta’nti pajānāti, vītamohaṃ vā cittaṃ ‘vītamohaṃ citta’nti pajānāti. Saṅkhittaṃ vā cittaṃ ‘saṅkhittaṃ citta’nti pajānāti, vikkhittaṃ vā cittaṃ ‘vikkhittaṃ citta’nti pajānāti. Mahaggataṃ vā cittaṃ ‘mahaggataṃ citta’nti pajānāti, amahaggataṃ vā cittaṃ ‘amahaggataṃ citta’nti pajānāti. Sauttaraṃ vā cittaṃ ‘sauttaraṃ citta’nti pajānāti, anuttaraṃ vā cittaṃ ‘anuttaraṃ citta’nti pajānāti. Samāhitaṃ vā cittaṃ ‘samāhitaṃ citta’nti pajānāti, asamāhitaṃ vā cittaṃ ‘asamāhitaṃ citta’nti pajānāti. Vimuttaṃ vā cittaṃ ‘vimuttaṃ citta’nti pajānāti. Avimuttaṃ vā cittaṃ ‘avimuttaṃ citta’nti pajānāti. Iti ajjhattaṃ vā citte cittānupassī viharati, bahiddhā vā citte cittānupassī viharati, ajjhattabahiddhā vā citte cittānupassī viharati. Samudayadhammānupassī vā cittasmiṃ viharati, vayadhammānupassī vā cittasmiṃ viharati, samudayavayadhammānupassī vā cittasmiṃ viharati, ‘atthi citta’nti vā panassa sati paccupaṭṭhitā hoti yāvadeva ñāṇamattāya paṭissatimattāya anissito ca viharati, na ca kiñci loke upādiyati . Evampi kho, bhikkhave, bhikkhu citte cittānupassī viharati.

Cittānupassanā niṭṭhitā.

Dhammānupassanā nīvaraṇapabbaṃ

  1. ‘‘Kathañca pana, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati? Idha, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati pañcasu nīvaraṇesu. Kathañca pana, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati pañcasu nīvaraṇesu?

‘‘Idha, bhikkhave, bhikkhu santaṃ vā ajjhattaṃ kāmacchandaṃ ‘atthi me ajjhattaṃ kāmacchando’ti pajānāti, asantaṃ vā ajjhattaṃ kāmacchandaṃ ‘natthi me ajjhattaṃ kāmacchando’ti pajānāti, yathā ca anuppannassa kāmacchandassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa kāmacchandassa pahānaṃ hoti tañca pajānāti, yathā ca pahīnassa kāmacchandassa āyatiṃ anuppādo hoti tañca pajānāti.

‘‘Santaṃ vā ajjhattaṃ byāpādaṃ ‘atthi me ajjhattaṃ byāpādo’ti pajānāti, asantaṃ vā ajjhattaṃ byāpādaṃ ‘natthi me ajjhattaṃ byāpādo’ti pajānāti, yathā ca anuppannassa byāpādassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa byāpādassa pahānaṃ hoti tañca pajānāti, yathā ca pahīnassa byāpādassa āyatiṃ anuppādo hoti tañca pajānāti.

‘‘Santaṃ vā ajjhattaṃ thinamiddhaṃ ‘atthi me ajjhattaṃ thinamiddha’nti pajānāti, asantaṃ vā ajjhattaṃ thinamiddhaṃ ‘natthi me ajjhattaṃ thinamiddha’nti pajānāti, yathā ca anuppannassa thinamiddhassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa thinamiddhassa pahānaṃ hoti tañca pajānāti, yathā ca pahīnassa thinamiddhassa āyatiṃ anuppādo hoti tañca pajānāti.

‘‘Santaṃ vā ajjhattaṃ uddhaccakukkuccaṃ ‘atthi me ajjhattaṃ uddhaccakukkucca’nti pajānāti, asantaṃ vā ajjhattaṃ uddhaccakukkuccaṃ ‘natthi me ajjhattaṃ uddhaccakukkucca’nti pajānāti, yathā ca anuppannassa uddhaccakukkuccassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa uddhaccakukkuccassa pahānaṃ hoti tañca pajānāti, yathā ca pahīnassa uddhaccakukkuccassa āyatiṃ anuppādo hoti tañca pajānāti.

‘‘Santaṃ vā ajjhattaṃ vicikicchaṃ ‘atthi me ajjhattaṃ vicikicchā’ti pajānāti, asantaṃ vā ajjhattaṃ vicikicchaṃ ‘natthi me ajjhattaṃ vicikicchā’ti pajānāti, yathā ca anuppannāya vicikicchāya uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannāya vicikicchāya pahānaṃ hoti tañca pajānāti, yathā ca pahīnāya vicikicchāya āyatiṃ anuppādo hoti tañca pajānāti.

‘‘Iti ajjhattaṃ vā dhammesu dhammānupassī viharati, bahiddhā vā dhammesu dhammānupassī viharati, ajjhattabahiddhā vā dhammesu dhammānupassī viharati samudayadhammānupassī vā dhammesu viharati, vayadhammānupassī vā dhammesu viharati, samudayavayadhammānupassī vā dhammesu viharati ‘atthi dhammā’ti vā panassa sati paccupaṭṭhitā hoti yāvadeva ñāṇamattāya paṭissatimattāya anissito ca viharati, na ca kiñci loke upādiyati. Evampi kho, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati pañcasu nīvaraṇesu.

Nīvaraṇapabbaṃ niṭṭhitaṃ.

Dhammānupassanā khandhapabbaṃ

  1. ‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati pañcasu upādānakkhandhesu. Kathañca pana, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati pañcasu upādānakkhandhesu? Idha, bhikkhave, bhikkhu – ‘iti rūpaṃ, iti rūpassa samudayo, iti rūpassa atthaṅgamo; iti vedanā, iti vedanāya samudayo, iti vedanāya atthaṅgamo; iti saññā, iti saññāya samudayo, iti saññāya atthaṅgamo; iti saṅkhārā, iti saṅkhārānaṃ samudayo, iti saṅkhārānaṃ atthaṅgamo, iti viññāṇaṃ, iti viññāṇassa samudayo, iti viññāṇassa atthaṅgamo’ti, iti ajjhattaṃ vā dhammesu dhammānupassī viharati, bahiddhā vā dhammesu dhammānupassī viharati, ajjhattabahiddhā vā dhammesu dhammānupassī viharati. Samudayadhammānupassī vā dhammesu viharati, vayadhammānupassī vā dhammesu viharati, samudayavayadhammānupassī vā dhammesu viharati. ‘Atthi dhammā’ti vā panassa sati paccupaṭṭhitā hoti yāvadeva ñāṇamattāya paṭissatimattāya, anissito ca viharati, na ca kiñci loke upādiyati . Evampi kho, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati pañcasu upādānakkhandhesu.

Khandhapabbaṃ niṭṭhitaṃ.

Dhammānupassanā āyatanapabbaṃ

  1. ‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati chasu ajjhattikabāhiresu āyatanesu. Kathañca pana, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati chasu ajjhattikabāhiresu āyatanesu?

‘‘Idha, bhikkhave, bhikkhu cakkhuñca pajānāti, rūpe ca pajānāti, yañca tadubhayaṃ paṭicca uppajjati saṃyojanaṃ tañca pajānāti, yathā ca anuppannassa saṃyojanassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa saṃyojanassa pahānaṃ hoti tañca pajānāti, yathā ca pahīnassa saṃyojanassa āyatiṃ anuppādo hoti tañca pajānāti.

‘‘Sotañca pajānāti, sadde ca pajānāti, yañca tadubhayaṃ paṭicca uppajjati saṃyojanaṃ tañca pajānāti, yathā ca anuppannassa saṃyojanassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa saṃyojanassa pahānaṃ hoti tañca pajānāti, yathā ca pahīnassa saṃyojanassa āyatiṃ anuppādo hoti tañca pajānāti.

‘‘Ghānañca pajānāti, gandhe ca pajānāti, yañca tadubhayaṃ paṭicca uppajjati saṃyojanaṃ tañca pajānāti, yathā ca anuppannassa saṃyojanassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa saṃyojanassa pahānaṃ hoti tañca pajānāti, yathā ca pahīnassa saṃyojanassa āyatiṃ anuppādo hoti tañca pajānāti.

‘‘Jivhañca pajānāti, rase ca pajānāti, yañca tadubhayaṃ paṭicca uppajjati saṃyojanaṃ tañca pajānāti, yathā ca anuppannassa saṃyojanassa uppādo hoti tañca pajānāti , yathā ca uppannassa saṃyojanassa pahānaṃ hoti tañca pajānāti, yathā ca pahīnassa saṃyojanassa āyatiṃ anuppādo hoti tañca pajānāti.

‘‘Kāyañca pajānāti, phoṭṭhabbe ca pajānāti, yañca tadubhayaṃ paṭicca uppajjati saṃyojanaṃ tañca pajānāti, yathā ca anuppannassa saṃyojanassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa saṃyojanassa pahānaṃ hoti tañca pajānāti, yathā ca pahīnassa saṃyojanassa āyatiṃ anuppādo hoti tañca pajānāti.

‘‘Manañca pajānāti, dhamme ca pajānāti, yañca tadubhayaṃ paṭicca uppajjati saṃyojanaṃ tañca pajānāti, yathā ca anuppannassa saṃyojanassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa saṃyojanassa pahānaṃ hoti tañca pajānāti, yathā ca pahīnassa saṃyojanassa āyatiṃ anuppādo hoti tañca pajānāti.

‘‘Iti ajjhattaṃ vā dhammesu dhammānupassī viharati, bahiddhā vā dhammesu dhammānupassī viharati, ajjhattabahiddhā vā dhammesu dhammānupassī viharati. Samudayadhammānupassī vā dhammesu viharati, vayadhammānupassī vā dhammesu viharati, samudayavayadhammānupassī vā dhammesu viharati. ‘Atthi dhammā’ti vā panassa sati paccupaṭṭhitā hoti yāvadeva ñāṇamattāya paṭissatimattāya, anissito ca viharati, na ca kiñci loke upādiyati. Evampi kho, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati chasu ajjhattikabāhiresu āyatanesu.

Āyatanapabbaṃ niṭṭhitaṃ.

Dhammānupassanā bojjhaṅgapabbaṃ

  1. ‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati sattasu bojjhaṅgesu. Kathañca pana, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati sattasu bojjhaṅgesu? Idha, bhikkhave, bhikkhu santaṃ vā ajjhattaṃ satisambojjhaṅgaṃ ‘atthi me ajjhattaṃ satisambojjhaṅgo’ti pajānāti, asantaṃ vā ajjhattaṃ satisambojjhaṅgaṃ ‘natthi me ajjhattaṃ satisambojjhaṅgo’ti pajānāti, yathā ca anuppannassa satisambojjhaṅgassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa satisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūrī hoti tañca pajānāti.

‘‘Santaṃ vā ajjhattaṃ dhammavicayasambojjhaṅgaṃ ‘atthi me ajjhattaṃ dhammavicayasambojjhaṅgo’ti pajānāti, asantaṃ vā ajjhattaṃ dhammavicayasambojjhaṅgaṃ ‘natthi me ajjhattaṃ dhammavicayasambojjhaṅgo’ti pajānāti, yathā ca anuppannassa dhammavicayasambojjhaṅgassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa dhammavicayasambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūrī hoti tañca pajānāti.

‘‘Santaṃ vā ajjhattaṃ vīriyasambojjhaṅgaṃ ‘atthi me ajjhattaṃ vīriyasambojjhaṅgo’ti pajānāti, asantaṃ vā ajjhattaṃ vīriyasambojjhaṅgaṃ ‘natthi me ajjhattaṃ vīriyasambojjhaṅgo’ti pajānāti, yathā ca anuppannassa vīriyasambojjhaṅgassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa vīriyasambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūrī hoti tañca pajānāti.

‘‘Santaṃ vā ajjhattaṃ pītisambojjhaṅgaṃ ‘atthi me ajjhattaṃ pītisambojjhaṅgo’ti pajānāti, asantaṃ vā ajjhattaṃ pītisambojjhaṅgaṃ ‘natthi me ajjhattaṃ pītisambojjhaṅgo’ti pajānāti, yathā ca anuppannassa pītisambojjhaṅgassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa pītisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūrī hoti tañca pajānāti.

‘‘Santaṃ vā ajjhattaṃ passaddhisambojjhaṅgaṃ ‘atthi me ajjhattaṃ passaddhisambojjhaṅgo’ti pajānāti, asantaṃ vā ajjhattaṃ passaddhisambojjhaṅgaṃ ‘natthi me ajjhattaṃ passaddhisambojjhaṅgo’ti pajānāti, yathā ca anuppannassa passaddhisambojjhaṅgassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa passaddhisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūrī hoti tañca pajānāti.

‘‘Santaṃ vā ajjhattaṃ samādhisambojjhaṅgaṃ ‘atthi me ajjhattaṃ samādhisambojjhaṅgo’ti pajānāti, asantaṃ vā ajjhattaṃ samādhisambojjhaṅgaṃ ‘natthi me ajjhattaṃ samādhisambojjhaṅgo’ti pajānāti, yathā ca anuppannassa samādhisambojjhaṅgassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa samādhisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūrī hoti tañca pajānāti.

‘‘Santaṃ vā ajjhattaṃ upekkhāsambojjhaṅgaṃ ‘atthi me ajjhattaṃ upekkhāsambojjhaṅgo’ti pajānāti , asantaṃ vā ajjhattaṃ upekkhāsambojjhaṅgaṃ ‘natthi me ajjhattaṃ upekkhāsambojjhaṅgo’ti pajānāti, yathā ca anuppannassa upekkhāsambojjhaṅgassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa upekkhāsambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūrī hoti tañca pajānāti.

‘‘Iti ajjhattaṃ vā dhammesu dhammānupassī viharati, bahiddhā vā dhammesu dhammānupassī viharati, ajjhattabahiddhā vā dhammesu dhammānupassī viharati. Samudayadhammānupassī vā dhammesu viharati, vayadhammānupassī vā dhammesu viharati, samudayavayadhammānupassī vā dhammesu viharati ‘atthi dhammā’ti vā panassa sati paccupaṭṭhitā hoti yāvadeva ñāṇamattāya paṭissatimattāya anissito ca viharati, na ca kiñci loke upādiyati. Evampi kho, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati sattasu bojjhaṅgesu.

Bojjhaṅgapabbaṃ niṭṭhitaṃ. [bojjhaṅgapabbaṃ niṭṭhitaṃ, paṭhamabhāṇavāraṃ (syā.)]

Dhammānupassanā saccapabbaṃ

  1. ‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati catūsu ariyasaccesu. Kathañca pana, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati catūsu ariyasaccesu? Idha, bhikkhave, bhikkhu ‘idaṃ dukkha’nti yathābhūtaṃ pajānāti, ‘ayaṃ dukkhasamudayo’ti yathābhūtaṃ pajānāti, ‘ayaṃ dukkhanirodho’ti yathābhūtaṃ pajānāti, ‘ayaṃ dukkhanirodhagāminī paṭipadā’ti yathābhūtaṃ pajānāti.

Paṭhamabhāṇavāro niṭṭhito.

Dukkhasaccaniddeso

  1. ‘‘Katamañca , bhikkhave, dukkhaṃ ariyasaccaṃ? Jātipi dukkhā, jarāpi dukkhā, maraṇampi dukkhaṃ, sokaparidevadukkhadomanassupāyāsāpi dukkhā, appiyehi sampayogopi dukkho, piyehi vippayogopi dukkho [appiyehi…pe… vippayogo dukkhotipāṭho ceva taṃniddeso ca katthaci na dissati, aṭṭhakathāyaṃpi taṃsaṃvaṇṇanā natthi], yampicchaṃ na labhati tampi dukkhaṃ, saṅkhittena pañcupādānakkhandhā[pañcupādānakkhandhāpi (ka.)]dukkhā.
  2. ‘‘Katamā ca, bhikkhave, jāti? Yā tesaṃ tesaṃ sattānaṃ tamhi tamhi sattanikāye jāti sañjāti okkanti abhinibbatti khandhānaṃ pātubhāvo āyatanānaṃ paṭilābho, ayaṃ vuccati, bhikkhave, jāti.
  3. ‘‘Katamā ca, bhikkhave, jarā? Yā tesaṃ tesaṃ sattānaṃ tamhi tamhi sattanikāye jarā jīraṇatā khaṇḍiccaṃ pāliccaṃ valittacatā āyuno saṃhāni indriyānaṃ paripāko, ayaṃ vuccati, bhikkhave, jarā.
  4. ‘‘Katamañca, bhikkhave, maraṇaṃ? Yaṃ [aṭṭhakathā oloketabbā] tesaṃ tesaṃ sattānaṃ tamhā tamhā sattanikāyā cuti cavanatā bhedo antaradhānaṃ maccu maraṇaṃ kālakiriyā khandhānaṃ bhedo kaḷevarassa nikkhepo jīvitindriyassupacchedo, idaṃ vuccati, bhikkhave, maraṇaṃ.
  5. ‘‘Katamo ca, bhikkhave, soko? Yo kho, bhikkhave, aññataraññatarena byasanena samannāgatassa aññataraññatarena dukkhadhammena phuṭṭhassa soko socanā socitattaṃ antosoko antoparisoko, ayaṃ vuccati, bhikkhave, soko.
  6. ‘‘Katamo ca, bhikkhave, paridevo? Yo kho, bhikkhave, aññataraññatarena byasanena samannāgatassa aññataraññatarena dukkhadhammena phuṭṭhassa ādevo paridevo ādevanā paridevanā ādevitattaṃ paridevitattaṃ, ayaṃ vuccati, bhikkhave paridevo.
  7. ‘‘Katamañca , bhikkhave, dukkhaṃ? Yaṃ kho, bhikkhave, kāyikaṃ dukkhaṃ kāyikaṃ asātaṃ kāyasamphassajaṃ dukkhaṃ asātaṃ vedayitaṃ, idaṃ vuccati, bhikkhave, dukkhaṃ.
  8. ‘‘Katamañca , bhikkhave, domanassaṃ? Yaṃ kho, bhikkhave, cetasikaṃ dukkhaṃ cetasikaṃ asātaṃ manosamphassajaṃ dukkhaṃ asātaṃ vedayitaṃ, idaṃ vuccati, bhikkhave, domanassaṃ.
  9. ‘‘Katamo ca, bhikkhave, upāyāso? Yo kho, bhikkhave, aññataraññatarena byasanena samannāgatassa aññataraññatarena dukkhadhammena phuṭṭhassa āyāso upāyāso āyāsitattaṃ upāyāsitattaṃ, ayaṃ vuccati, bhikkhave, upāyāso.
  10. ‘‘Katamo ca, bhikkhave, appiyehi sampayogo dukkho? Idha yassa te honti aniṭṭhā akantā amanāpā rūpā saddā gandhā rasā phoṭṭhabbā dhammā, ye vā panassa te honti anatthakāmā ahitakāmā aphāsukakāmā ayogakkhemakāmā, yā tehi saddhiṃ saṅgati samāgamo samodhānaṃ missībhāvo, ayaṃ vuccati, bhikkhave, appiyehi sampayogo dukkho.
  11. ‘‘Katamo ca, bhikkhave, piyehi vippayogo dukkho? Idha yassa te honti iṭṭhā kantā manāpā rūpā saddā gandhā rasā phoṭṭhabbā dhammā, ye vā panassa te honti atthakāmā hitakāmā phāsukakāmā yogakkhemakāmā mātā vā pitā vā bhātā vā bhaginī vā mittā vā amaccā vā ñātisālohitā vā, yā tehi saddhiṃ asaṅgati asamāgamo asamodhānaṃ amissībhāvo, ayaṃ vuccati, bhikkhave, piyehi vippayogo dukkho.
  12. ‘‘Katamañca , bhikkhave, yampicchaṃ na labhati tampi dukkhaṃ? Jātidhammānaṃ, bhikkhave, sattānaṃ evaṃ icchā uppajjati – ‘aho vata mayaṃ na jātidhammā assāma, na ca vata no jāti āgaccheyyā’ti. Na kho panetaṃ icchāya pattabbaṃ, idampi yampicchaṃ na labhati tampi dukkhaṃ. Jarādhammānaṃ, bhikkhave, sattānaṃ evaṃ icchā uppajjati – ‘aho vata mayaṃ na jarādhammā assāma, na ca vata no jarā āgaccheyyā’ti. Na kho panetaṃ icchāya pattabbaṃ, idampi yampicchaṃ na labhati tampi dukkhaṃ. Byādhidhammānaṃ, bhikkhave, sattānaṃ evaṃ icchā uppajjati ‘aho vata mayaṃ na byādhidhammā assāma, na ca vata no byādhi āgaccheyyā’ti. Na kho panetaṃ icchāya pattabbaṃ, idampi yampicchaṃ na labhati tampi dukkhaṃ. Maraṇadhammānaṃ, bhikkhave, sattānaṃ evaṃ icchā uppajjati ‘aho vata mayaṃ na maraṇadhammā assāma, na ca vata no maraṇaṃ āgaccheyyā’ti. Na kho panetaṃ icchāya pattabbaṃ, idampi yampicchaṃ na labhati tampi dukkhaṃ. Sokaparidevadukkhadomanassupāyāsadhammānaṃ, bhikkhave, sattānaṃ evaṃ icchā uppajjati ‘aho vata mayaṃ na sokaparidevadukkhadomanassupāyāsadhammā assāma, na ca vata no sokaparidevadukkhadomanassupāyāsadhammā āgaccheyyu’nti. Na kho panetaṃ icchāya pattabbaṃ, idampi yampicchaṃ na labhati tampi dukkhaṃ.
  13. ‘‘Katame ca, bhikkhave, saṅkhittena pañcupādānakkhandhā dukkhā? Seyyathidaṃ – rūpupādānakkhandho, vedanupādānakkhandho, saññupādānakkhandho, saṅkhārupādānakkhandho, viññāṇupādānakkhandho. Ime vuccanti, bhikkhave, saṅkhittena pañcupādānakkhandhā dukkhā. Idaṃ vuccati, bhikkhave, dukkhaṃ ariyasaccaṃ.

Samudayasaccaniddeso

  1. ‘‘Katamañca , bhikkhave, dukkhasamudayaṃ [dukkhasamudayo (syā.)] ariyasaccaṃ? Yāyaṃ taṇhā ponobbhavikā [ponobhavikā (sī. pī.)] nandīrāgasahagatā [nandirāgasahagatā (sī. syā. pī.)] tatratatrābhinandinī, seyyathidaṃ – kāmataṇhā bhavataṇhā vibhavataṇhā.

‘‘Sā kho panesā, bhikkhave, taṇhā kattha uppajjamānā uppajjati, kattha nivisamānā nivisati? Yaṃ loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.

‘‘Kiñca loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ? Cakkhu loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati. Sotaṃ loke…pe… ghānaṃ loke… jivhā loke… kāyo loke… mano loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.

‘‘Rūpā loke… saddā loke… gandhā loke… rasā loke… phoṭṭhabbā loke… dhammā loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.

‘‘Cakkhuviññāṇaṃ loke… sotaviññāṇaṃ loke… ghānaviññāṇaṃ loke… jivhāviññāṇaṃ loke… kāyaviññāṇaṃ loke… manoviññāṇaṃ loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.

‘‘Cakkhusamphasso loke… sotasamphasso loke… ghānasamphasso loke… jivhāsamphasso loke… kāyasamphasso loke… manosamphasso loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.

‘‘Cakkhusamphassajā vedanā loke… sotasamphassajā vedanā loke… ghānasamphassajā vedanā loke… jivhāsamphassajā vedanā loke… kāyasamphassajā vedanā loke… manosamphassajā vedanā loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.

‘‘Rūpasaññā loke… saddasaññā loke… gandhasaññā loke… rasasaññā loke… phoṭṭhabbasaññā loke… dhammasaññā loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.

‘‘Rūpasañcetanā loke… saddasañcetanā loke… gandhasañcetanā loke… rasasañcetanā loke… phoṭṭhabbasañcetanā loke… dhammasañcetanā loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.

‘‘Rūpataṇhā loke… saddataṇhā loke… gandhataṇhā loke… rasataṇhā loke… phoṭṭhabbataṇhā loke… dhammataṇhā loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.

‘‘Rūpavitakko loke… saddavitakko loke… gandhavitakko loke… rasavitakko loke… phoṭṭhabbavitakko loke… dhammavitakko loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.

‘‘Rūpavicāro loke… saddavicāro loke… gandhavicāro loke… rasavicāro loke… phoṭṭhabbavicāro loke… dhammavicāro loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati. Idaṃ vuccati, bhikkhave, dukkhasamudayaṃ ariyasaccaṃ.

Nirodhasaccaniddeso

  1. ‘‘Katamañca , bhikkhave, dukkhanirodhaṃ [dukkhanirodho (syā.)] ariyasaccaṃ? Yo tassāyeva taṇhāya asesavirāganirodho cāgo paṭinissaggo mutti anālayo.

‘‘Sā kho panesā, bhikkhave, taṇhā kattha pahīyamānā pahīyati, kattha nirujjhamānā nirujjhati? Yaṃ loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.

‘‘Kiñca loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ? Cakkhu loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati. Sotaṃ loke…pe… ghānaṃ loke… jivhā loke… kāyo loke… mano loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.

‘‘Rūpā loke… saddā loke… gandhā loke… rasā loke… phoṭṭhabbā loke… dhammā loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.

‘‘Cakkhuviññāṇaṃ loke… sotaviññāṇaṃ loke… ghānaviññāṇaṃ loke… jivhāviññāṇaṃ loke… kāyaviññāṇaṃ loke… manoviññāṇaṃ loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.

‘‘Cakkhusamphasso loke… sotasamphasso loke… ghānasamphasso loke… jivhāsamphasso loke… kāyasamphasso loke… manosamphasso loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.

‘‘Cakkhusamphassajā vedanā loke… sotasamphassajā vedanā loke … ghānasamphassajā vedanā loke… jivhāsamphassajā vedanā loke… kāyasamphassajā vedanā loke… manosamphassajā vedanā loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.

‘‘Rūpasaññā loke… saddasaññā loke… gandhasaññā loke… rasasaññā loke… phoṭṭhabbasaññā loke… dhammasaññā loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.

‘‘Rūpasañcetanā loke… saddasañcetanā loke… gandhasañcetanā loke… rasasañcetanā loke… phoṭṭhabbasañcetanā loke… dhammasañcetanā loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.

‘‘Rūpataṇhā loke… saddataṇhā loke… gandhataṇhā loke… rasataṇhā loke… phoṭṭhabbataṇhā loke… dhammataṇhā loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.

‘‘Rūpavitakko loke… saddavitakko loke… gandhavitakko loke… rasavitakko loke… phoṭṭhabbavitakko loke… dhammavitakko loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.

‘‘Rūpavicāro loke… saddavicāro loke… gandhavicāro loke… rasavicāro loke… phoṭṭhabbavicāro loke… dhammavicāro loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ , etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati. Idaṃ vuccati, bhikkhave, dukkhanirodhaṃ ariyasaccaṃ.

Maggasaccaniddeso

  1. ‘‘Katamañca, bhikkhave, dukkhanirodhagāminī paṭipadā ariyasaccaṃ? Ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo seyyathidaṃ – sammādiṭṭhi sammāsaṅkappo sammāvācā sammākammanto sammāājīvo sammāvāyāmo sammāsati sammāsamādhi.

‘‘Katamā ca, bhikkhave, sammādiṭṭhi? Yaṃ kho, bhikkhave, dukkhe ñāṇaṃ, dukkhasamudaye ñāṇaṃ, dukkhanirodhe ñāṇaṃ, dukkhanirodhagāminiyā paṭipadāya ñāṇaṃ, ayaṃ vuccati, bhikkhave, sammādiṭṭhi.

‘‘Katamo ca, bhikkhave, sammāsaṅkappo? Nekkhammasaṅkappo abyāpādasaṅkappo avihiṃsāsaṅkappo, ayaṃ vuccati bhikkhave, sammāsaṅkappo.

‘‘Katamā ca, bhikkhave, sammāvācā? Musāvādā veramaṇī [veramaṇi (ka.)] pisuṇāya vācāya veramaṇī pharusāya vācāya veramaṇī samphappalāpā veramaṇī, ayaṃ vuccati, bhikkhave, sammāvācā.

‘‘Katamo ca, bhikkhave, sammākammanto? Pāṇātipātā veramaṇī adinnādānā veramaṇī kāmesumicchācārā veramaṇī, ayaṃ vuccati, bhikkhave, sammākammanto.

‘‘Katamo ca, bhikkhave, sammāājīvo? Idha, bhikkhave, ariyasāvako micchāājīvaṃ pahāya sammāājīvena jīvitaṃ kappeti, ayaṃ vuccati, bhikkhave, sammāājīvo.

‘‘Katamo ca, bhikkhave, sammāvāyāmo? Idha, bhikkhave, bhikkhu anuppannānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ anuppādāya chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati; uppannānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati; anuppannānaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ uppādāya chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati; uppannānaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ ṭhitiyā asammosāya bhiyyobhāvāya vepullāya bhāvanāya pāripūriyā chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati. Ayaṃ vuccati, bhikkhave, sammāvāyāmo.

‘‘Katamā ca, bhikkhave, sammāsati? Idha, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṃ; vedanāsu vedanānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṃ; citte cittānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṃ; dhammesu dhammānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṃ. Ayaṃ vuccati, bhikkhave, sammāsati.

‘‘Katamo ca, bhikkhave, sammāsamādhi? Idha, bhikkhave, bhikkhu vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Vitakkavicārānaṃ vūpasamā ajjhattaṃ sampasādanaṃ cetaso ekodibhāvaṃ avitakkaṃ avicāraṃ samādhijaṃ pītisukhaṃ dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Pītiyā ca virāgā upekkhako ca viharati, sato ca sampajāno, sukhañca kāyena paṭisaṃvedeti, yaṃ taṃ ariyā ācikkhanti ‘upekkhako satimā sukhavihārī’ti tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Sukhassa ca pahānā dukkhassa ca pahānā pubbeva somanassadomanassānaṃ atthaṅgamā adukkhamasukhaṃ upekkhāsatipārisuddhiṃ catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Ayaṃ vuccati, bhikkhave , sammāsamādhi. Idaṃ vuccati, bhikkhave, dukkhanirodhagāminī paṭipadā ariyasaccaṃ.

  1. ‘‘Iti ajjhattaṃ vā dhammesu dhammānupassī viharati, bahiddhā vā dhammesu dhammānupassī viharati, ajjhattabahiddhā vā dhammesu dhammānupassī viharati. Samudayadhammānupassī vā dhammesu viharati, vayadhammānupassī vā dhammesu viharati, samudayavayadhammānupassī vā dhammesu viharati. ‘Atthi dhammā’ti vā panassa sati paccupaṭṭhitā hoti yāvadeva ñāṇamattāya paṭissatimattāya anissito ca viharati, na ca kiñci loke upādiyati. Evampi kho, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati catūsu ariyasaccesu.

Saccapabbaṃ niṭṭhitaṃ.

Dhammānupassanā niṭṭhitā.

  1. ‘‘Yo hi koci, bhikkhave, ime cattāro satipaṭṭhāne evaṃ bhāveyya sattavassāni, tassa dvinnaṃ phalānaṃ aññataraṃ phalaṃ pāṭikaṅkhaṃ diṭṭheva dhamme aññā; sati vā upādisese anāgāmitā.

‘‘Tiṭṭhantu, bhikkhave, sattavassāni. Yo hi koci, bhikkhave, ime cattāro satipaṭṭhāne evaṃ bhāveyya cha vassāni…pe… pañca vassāni… cattāri vassāni… tīṇi vassāni… dve vassāni… ekaṃ vassaṃ… tiṭṭhatu, bhikkhave, ekaṃ vassaṃ. Yo hi koci, bhikkhave, ime cattāro satipaṭṭhāne evaṃ bhāveyya sattamāsāni, tassa dvinnaṃ phalānaṃ aññataraṃ phalaṃ pāṭikaṅkhaṃ diṭṭheva dhamme aññā; sati vā upādisese anāgāmitā.

‘‘Tiṭṭhantu , bhikkhave, satta māsāni. Yo hi koci, bhikkhave, ime cattāro satipaṭṭhāne evaṃ bhāveyya cha māsāni…pe… pañca māsāni… cattāri māsāni… tīṇi māsāni … dve māsāni… ekaṃ māsaṃ… aḍḍhamāsaṃ… tiṭṭhatu, bhikkhave, aḍḍhamāso. Yo hi koci, bhikkhave, ime cattāro satipaṭṭhāne evaṃ bhāveyya sattāhaṃ, tassa dvinnaṃ phalānaṃ aññataraṃ phalaṃ pāṭikaṅkhaṃ diṭṭheva dhamme aññā; sati vā upādisese anāgāmitāti.

  1. ‘‘Ekāyano ayaṃ, bhikkhave, maggo sattānaṃ visuddhiyā sokaparidevānaṃ samatikkamāya dukkhadomanassānaṃ atthaṅgamāya ñāyassa adhigamāya nibbānassa sacchikiriyāya yadidaṃ cattāro satipaṭṭhānāti. Iti yaṃ taṃ vuttaṃ, idametaṃ paṭicca vutta’’nti. Idamavoca bhagavā. Attamanā te bhikkhū bhagavato bhāsitaṃ abhinandunti.

Mahāsatipaṭṭhānasuttaṃ niṭṭhitaṃ navamaṃ.


備註:

[ChngFn01]〔莊 註01〕 「如是我聞(SA/DA);我聞如是(MA);聞如是(AA)」,南傳作「我聽到這樣」(Evaṃ me sutaṃ,直譯為「這樣被我聽聞」,忽略文法則為「如是-我-聞」),菩提比丘長老英譯為「我聽到這樣」(Thus have I heard)。 「如是我聞……歡喜奉行。」的經文格式,依印順法師的考定,這樣的格式,應該是在《增一阿含》或《增支部》成立的時代才形成的(參看《原始佛教聖典之集成》p.9),南傳《相應部》多數經只簡略地指出發生地點,應該是比較早期的風貌。
[ChngFn02]〔莊 註02〕 「一時」,南傳作「有一次」(ekaṃ samayaṃ,直譯為「一時」),菩提比丘長老英譯為「有一次」(On one occasion)。
[ChngFn03]〔莊 註03〕 「世尊;眾祐」(bhagavā,音譯為「婆伽婆;婆伽梵;薄伽梵」,義譯為「有幸者」,古譯為「尊祐」),菩提比丘長老英譯為「幸福者」(the Blessed One)。請參看〈世尊譯詞的探討〉
[ChngFn04]〔莊 註04〕 「比丘;苾芻」(bhikkhu,義譯為「乞食者」) ,女性音譯為「比丘尼」(bhikkhunī),菩提比丘長老英譯照錄不譯。按:「比丘」即「乞食」(bhikkha)的「稱呼語態」,而「乞食者」(bhikkhaka)為「乞食」的「形容詞化」,「比丘」與「乞食者」在通俗話語中是同義詞,但佛教僧團中「比丘」有其特定的附加條件與意義,而成為「比丘」是「乞食者」,但「乞食者」不一定都是「比丘」的情況。
[ChngFn05]〔莊 註05〕 「尊師!」(bhadante, bhaddante,另譯為「大德!」),菩提比丘長老英譯為「值得尊敬的尊長」(Venerable sir)。
[ChngFn06]〔莊 註06〕 「一乘道(SA);一道(MA/AA);唯有一道(GA)」,南傳作「無岔路之道」(Ekāyano……maggo),菩提比丘長老英譯為「單行道」(the one-way path),並解說,此詞常被譯為「唯一之道」(the only way, the sole way),意味著這是佛陀獨有之道(an exclusive path),但註釋書只說,這不是一個分支道路(na dvedhāpathabhūto,不成為歧道)。此詞在《中部12經》清楚地表示,其意思是「直通目的地之路」(a path leading straight to its destination,譯者按:原文為工具格的「ekāyanena maggena」,相當的《增壹阿含50品6經》該段譯作:「若有人直從一道來,有目之士見已便知之,斯人所趣向,定至此樹不疑。」即譯為「一道」),也許這是比對其它總是無法直通目的地的禪法而說的。又,此詞不應與《妙法蓮華經(法華經)》(the Saddharma Puṇḍarika Satra)中心主題的「一乘」(ekayāna)混淆。按:檢視漢譯阿含經中稱「一乘道」或「一道」的法門,還有「六念」( 《雜阿含550經》 )、「四如意足」( 《雜阿含561經》 )、「戒定慧」(《雜阿含563經》 )、「正定」(《中阿含189經》 )等,不只是「四念住」而已,這與菩提比丘長老不贊成將之譯為「唯一之道」的觀點相順。另外《雜阿含962經》 佛陀沒有「這才正確,其它都錯。」的觀念,也可參考。
[ChngFn07]〔莊 註07〕 「四意止;四念處;四念住」(cattāro satipaṭṭhānā),菩提比丘長老英譯為「四個深切注意的建立」(four establishments of mindfulness),並解說「satipaṭṭhāna」一詞,論師們有兩種解讀法,若解讀為「念+現起」(sati + upaṭṭhāna),則為「念住;深切注意的建立」,若解讀為「念+出發點」(sati + paṭṭhāna),則為「念處;深切注意的基礎」,前者強調「建立念的行為」,後者強調「應用念的所緣」,雖然論師多傾向後者,但前者確定是更原始的。
[ChngFn08]〔莊 註08〕 「身身觀念處;身身觀住;住身念處;觀身如身;觀內身如身;內身觀」,南傳作「住於在自己的身上隨觀身」(ajjhattaṃ kāye kāyānupassī viharati,逐字直譯為「內-身-身+隨觀-住」),菩提比丘長老英譯為「住於在內在的身體凝視著身體」(dwells contemplating the body in the body internally),並解說「在身上隨觀身」(kāye kāyānupassī)是「以將之從其它隔離(如受、心等),決定所緣(身)」(“to determine the object (the body) by isolating it” from other things such as feeling, mind, etc.),「凝視著身只是身而已,不是常、樂、我、淨(美)」(one contemplates only the body as such, not as permanent, pleasurable, a self, or beautiful),其它「受」、「心」、「法」亦同。
[ChngFn09]〔莊 註09〕 「安那般那念(SA);修息出息入(MA);念安般(AA)」,南傳作「入出息念」(ānāpānassati,另譯為「出入息念」),菩提比丘長老英譯為「呼吸的深切注意」(Mindfulness of breathing)。按:「入出息」(ānāpāna),音譯為「安那般那」,簡為「安般」,亦譯為「呼吸」。
[ChngFn10]〔莊 註10〕 「身身觀念處;身身觀住;住身念處;觀身如身;觀內身如身;內身觀」,南傳作「住於在自己的身上隨觀身」(ajjhattaṃ kāye kāyānupassī viharati,逐字直譯為「內-身-身+隨觀-住」),菩提比丘長老英譯為「住於在內在的身體凝視著身體」(dwells contemplating the body in the body internally),並解說「在身上隨觀身」(kāye kāyānupassī)是「以將之從其它隔離(如受、心等),決定所緣(身)」(“to determine the object (the body) by isolating it” from other things such as feeling, mind, etc.),「凝視著身只是身而已,不是常、樂、我、淨(美)」(one contemplates only the body as such, not as permanent, pleasurable, a self, or beautiful),其它「受」、「心」、「法」亦同。
[ChngFn11]〔莊 註11〕 「繫念面前(SA);正願(MA);繫念在前(AA)」,南傳作「建立起面前的正念後」(parimukhaṃ satiṃ upaṭṭhapetvā),菩提比丘長老英譯為「在他面前建立深切注意」(set up mindfulness in front of him, establishing mindfulness before him),並引《清淨道論》的解說,「面前的正念」是指「在鼻尖上或在上唇中心上」(at the tip of the nose or at the centre of the upper lip)。
[ChngFn12]〔莊 註12〕 「他只正念地吸氣」(So satova assasati),菩提比丘長老英譯為「他只深切注意的吸氣」(just mindful he breathes in, SN.54.1, ever mindful he breathes in,MN.119)。「吸氣」(assasati),水野弘元《巴利語辭典》譯作「出息(呼氣)」,反之,「呼氣」(passasati),水野弘元《巴利語辭典》譯作「入息(吸氣)」,並加註「本來是出息(呼氣)」。
[ChngFn13]〔莊 註013〕 「覺知一切身(SA);學一切身(MA)」,南傳作「感受著一切身」(sabbakāyappaṭisaṃvedī),菩提比丘長老英譯為「體驗著全身」(experiencing the whole body),並在SN.54.1的註解中引《清淨道論》的解說:知道、明白吸氣身的開端、中間與結束。按:「感受」(paṭisaṃvedī),另譯為「經驗;察覺」。
[ChngFn14]〔莊 註14〕 「一切身行息;身行休息(SA);學止身行(MA)」,南傳作「使身行寧靜著」(passambhayaṃ kāyasaṅkhāraṃ),菩提比丘長老英譯為「使身體的形成(身行)寧靜」(tranquillising the bodily formation),並在SN.54.1的註解中引《清淨道論》的解說:「身行」是指「呼吸本身」(the in-and-out breathing itself)。按:SN.41.6說:「入息出息是身行。」
[ChngFn15]〔莊 註15〕 「隨觀」(anupassi),菩提比丘長老英譯為「凝視;熟視;注視」(contemplating)。
[ChngFn16]〔莊 註16〕 「集法」(samudayadhammo),菩提比丘長老英譯為「屬於有起源者」(subject to origination),或「起源性質」(the nature of origination, SN.47.40)。這裡的「法」不是指「正法」。
[ChngFn17]〔莊 註17〕 「為了智與憶念的程度」(ñāṇamattāya paṭissatimattāya),菩提比丘長老英譯為「為僅夠的理解與深切注意」(for bare knowledge and mindfulness)。
[ChngFn18]〔莊 註18〕 「有身體」(Atthi kāyoti ),菩提比丘長老英譯為「有身體」(there is a body)。
[ChngFn19]〔莊 註19〕 「正知於行為者」(sampajānakārī,逐字直譯為「正知+作者」),菩提比丘長老英譯為「以清楚的理解而行動者」(who acts with clear comprehension)。
[ChngFn20]〔莊 註20〕 「大衣」(saṅghāṭi,音譯為「僧伽梨;僧迦梨;僧迦利」,另譯為「重衣」),菩提比丘長老英譯為「外衣」(outer robe)。
[ChngFn21]〔莊 註21〕 「如其住立、如其志向、有界之身」(kāyaṃ yathāṭhitaṃ yathāpaṇihitaṃ dhātuso),菩提比丘長老英譯為「就此身,無論被安置,無論其傾向,為元素組成」(this same body, however it is placed, however disposed, as consisting of elements, MN.10/119)。
[ChngFn22]〔莊 註22〕 「息道;息止道」,南傳作「在墓地」(sivathikāya,疑為sīvathikāya之訛,另譯為「在墓所;在塚間」),菩提比丘長老英譯為「在棄屍地」(in a charnel ground)。
[ChngFn23]〔莊 註23〕 「樂食」(MA),「食樂痛」(AA),南傳作「肉體的樂受」(sāmisaṃ vā sukhaṃ vedanaṃ),菩提比丘長老英譯為「肉體的快樂感受」(carnal pleasant feeling, SN.36.14)。按:「肉體的」(sāmisa),另譯為「有味的;有食味的;物質的;塗滿食物的;有物質的」。
[ChngFn24]〔莊 註24〕 「樂無食」(MA),「不食樂痛」(AA),南傳作「精神的樂受」(nirāmisāpi sukhā vedanā),菩提比丘長老英譯為「精神上的快樂感受」(spiritual pleasant feeling)。按:「精神的」(nirāmisa),另譯為「無食味的;無染汚的;離財的;無肉的;無欲望的;無實質性的;離物質的;非物質的」。
[ChngFn25]〔莊 註25〕 「五蓋」(pañca nīvaraṇā),菩提比丘長老英譯為「五個障礙」(the five hindrances)。
[ChngFn26]〔莊 註26〕 「欲欲;貪欲」,南傳作「欲的意欲」(kāmacchandaṃ),菩提比丘長老英譯為「感官的想要;肉慾的想要」(sensual desire)。
[ChngFn27]〔莊 註27〕 「五受陰;五盛陰」,南傳作「五取蘊」(pañcannaṃ upādānakkhandhānaṃ, pañcupādānakkhandhā),菩提比丘長老英譯為「所執著的五個集合體」(five aggregates subject to clinging),這裡漢譯的「受」顯然是「取;執取」(upādāna)的另譯。「陰」,漢譯另也譯為「蘊」、「犍度」(khandha),南傳作「蘊」(khandhe),菩提比丘長老英譯為「集合體」(aggregates)。
[ChngFn28]〔莊 註28〕 「集;集起」(samudaya,動詞samudayati),菩提比丘長老英譯為「起源,起來;出現」(origin, origination(動詞originate), arising)。
[ChngFn29]〔莊 註29〕 「緣;緣於」(paṭicca),菩提比丘長老英譯為「依於」(in dependence on)。
[ChngFn30]〔莊 註30〕 「七覺意(DA/AA);七覺支」(satta bojjhaṅgā, atta sambojjhaṅgā),菩提比丘長老英譯為「七個開化要素」(the seven factors of enlightenment)。
[ChngFn31]〔莊 註31〕 「念覺分;念覺支;念覺意(DA/AA)」(satisambojjhaṅgo,另譯為「念等覺分」),菩提比丘長老英譯為「深切注意的開化要素」(the enlightenment factor of mindfulness)。
[ChngFn32]〔莊 註32〕「修習」(bhāveti,原意為「使有;使存在」, 名詞bhāvanā,特別用在禪修的場合),菩提比丘長老英譯為「開發;發展」(develops, 名詞development),或「默想的開發;禪修」(meditative development, AN.8.36)。
[ChngFn33]〔莊 註33〕 「擇法覺分;法覺意(DA/AA);擇法覺支」(dhammavicayasambojjhaṅgo,另譯為「擇法等覺分」),菩提比丘長老英譯為「狀態之識別的開化要素」(the enlightenment factor of discrimination of states)。
[ChngFn34]〔莊 註34〕 「精進覺分;精進覺意(DA/AA);精進覺支;活力覺支」(vīriyasambojjhaṅgo,另譯為「活力等覺分」),菩提比丘長老英譯為「活力的開化要素」(the enlightenment factor of energy)。
[ChngFn35]〔莊 註35〕 「喜覺分;喜覺意(DA/AA);喜覺支」(pītisambojjhaṅgo,另譯為「喜等覺分」),菩提比丘長老英譯為「狂喜的開化要素」(the enlightenment factor of rapture)。按:「喜」與五禪支的「喜」同字。
[ChngFn36]〔莊 註36〕 「猗覺分;輕安覺支;猗覺支;猗覺意(DA/AA);除覺分;息覺支(MA)、寧靜覺支」(passaddhisambojjhaṅgo,另譯為「輕安等覺分」),菩提比丘長老英譯為「寧靜的開化要素」(the enlightenment factor of tranquillity)。
[ChngFn37]〔莊 註37〕 「定」(samādhi),音譯為「三摩地;三摩提;三昧」,義譯為「等持」),菩提比丘長老英譯為「集中貫注」(concentration)。
[ChngFn38]〔莊 註38〕 「捨覺分;捨覺支;護覺意(DA/AA)」,南傳作「平靜覺支」(upekkhāsambojjhaṅgo,另譯為「捨等覺分」),菩提比丘長老英譯為「平靜的開化要素」(the enlightenment factor of equanimity)。
[ChngFn39]〔莊 註39〕 「集;集起」(samudaya,動詞samudayati),菩提比丘長老英譯為「起源,起來;出現」(origin, origination(動詞originate), arising)。
[ChngFn40]〔莊 註40〕 「滅」(nirodha),菩提比丘長老英譯為「停止」(cessation)。
[ChngFn41]〔莊 註41〕 「滅道跡(SA);滅道(MA)」,南傳作「導向滅道跡」(nirodhagāminiṃ paṭipadaṃ),菩提比丘長老英譯為「導向其停止的路」(the way leading to its cessation)。
[ChngFn42]〔莊 註42〕 「出生、入.. [胎] 〔莊 註〕 、生起、再生」,參看《中阿含29經》「生則生,出則出,成則成」比對。
[ChngFn43]〔莊 註43〕 「命根閉塞」(MA),南傳作「命根斷絕」(jīvitindriyassupacchedo),菩提比丘長老英譯均缺,「命根」(jīvitindriya)則英譯為「生命的器官機能」(life faculty),Thanissaro比丘英譯為「生命的器官機能的中斷」(interruption in the life faculty),緬甸三藏協會英譯為「生命的器官機能的破壞」(the destruction of the life-faculty)。
[ChngFn44]〔莊 註44〕 「離軛安穩」(yogakkhema),另譯為「軛安穩」或「瑜珈安穩」,這裡採用前者的意思(後者的意思是「修行得安穩;努力得安穩」),菩提比丘長老英譯為「離束縛之安全」(the security from bondage)。
[ChngFn45]〔莊 註45〕 「生法」(jātidhammo),菩提比丘長老英譯為「屬於出生者」(subject to birth)。
[ChngFn46]〔莊 註46〕 「當來有愛(SA);當來有樂欲;愛樂彼彼有起;未來有愛;此愛當受未來有(MA)」,南傳作「導致再生的渴愛」(taṇhāya ponobbhavikāya,ponobhavikā為punabbhava的形容詞化,直譯為「再有的」),菩提比丘長老英譯為「導向重新存在」(that leads to renewed existence)。「貪喜俱」(SA)、「喜欲共俱;與喜欲俱」(MA),南傳作「伴隨歡喜與貪」(nandirāgasahagatā,直譯為「喜貪共行」),菩提比丘長老英譯為「由歡樂與慾望陪同」(accompanied by delight and lust)。「彼彼樂著」(SA)、「共俱求彼彼有;愛樂彼彼有起;願彼彼有」(MA),南傳作「到處歡喜」(tatratatrābhinandinī,直譯為「彼彼歡喜」),菩提比丘長老英譯為「到處尋歡樂」(seeking delight here and there)。
[ChngFn47]〔莊 註47〕 「欲的渴愛」(kāmataṇhā,另譯為「欲愛」),菩提比丘長老英譯為「為求感官快樂的渴望」(craving for sensual pleasures)。
[ChngFn48]〔莊 註48〕 「有的渴愛」(bhavataṇhā,另譯為「有愛;存在的渴愛」),菩提比丘長老英譯為「為求存在的渴望」(craving for existence)。「有」(bhava)即十二緣起的「有支」。
[ChngFn49]〔莊 註49〕 「虛無的渴愛」(vibhavataṇhā,另譯為「無有愛;非有愛」),菩提比丘長老英譯為「為求根絕的渴望」(craving for extermination)。
[ChngFn50]〔莊 註50〕 「色之想」(Rūpasaññā),菩提比丘長老英譯為「色的認知」(perception of forms, SN.25.6)。
[ChngFn51]〔莊 註51〕 「色之思」(Rūpasañcetanā),菩提比丘長老英譯為「對色的意志力」(volition regarding forms, SN.25.7)。
[ChngFn52]〔莊 註52〕 「色之渴愛」(Rūpataṇhā The craving for sights),菩提比丘長老英譯為「對色的渴愛」(craving for forms, SN.25.8)。
[ChngFn53]〔莊 註53〕 「色之尋」(Rūpavitakko),Maurice Walshe先生英譯為「景色的『想』」('Thinking' of sights, DN.22)。
[ChngFn54]〔莊 註54〕 「色之伺」(Rūpavicāro),Maurice Walshe先生英譯為「景色的『沈思』」('Pondering' on sights, DN.22)。
[ChngFn55]〔莊 註55〕 「無餘褪去與滅」(asesavirāganirodho),菩提比丘長老英譯為「無殘餘褪去與終止」(the remainderless fading away and ceasing)。
[ChngFn56]〔莊 註56〕 「斷念」(paṭinissagga, paṭinissajjati,另譯為「捨遣;捨離;定棄」),菩提比丘長老英譯為「對其斷念;死心」(relinquishing of it),並解說「斷念」主要用在毘婆舍那階段,對所有有為法經由洞察無常而積極消除雜染,發生在「安那般那念」的第十六階(參看 《雜阿含803經》 ),「捨棄」則用在聖道成熟,可能意味著完全放棄所有執著的最後狀態,因此在意義上與涅槃緊接。
[ChngFn57]〔莊 註57〕 「無依住」(anālaya,另譯為「無執著;非住;非阿賴耶」),菩提比丘長老英譯為「拒絕那同一個渴愛」(rejecting of that same craving)或「不依靠它」(non-reliance on it, SN.22.103)。
[ChngFn58]〔莊 註58〕 「八聖道;八正道;八真行;八真直行;賢聖八道品;賢聖八品道」,南傳作「八支聖道」(ariyo aṭṭhaṅgiko maggo, Ariyañcaṭṭhaṅgikaṃ maggaṃ),菩提比丘長老英譯為「八層的高潔之路」(Noble Eightfold Path)。其內容個別比對,參看 《雜阿含70經》
[ChngFn59]〔莊 註59〕 「正志出要覺;出要志(SA);無欲念(MA)」,南傳作「離欲的意向」(Nekkhammasaṅkappo),菩提比丘長老英譯為「放棄的意向」(intention of renunciation)。
[ChngFn60]〔莊 註60〕 「無恚覺(SA);無恚念(MA)」,南傳作「無惡意的意向」(abyāpādasaṅkappo),菩提比丘長老英譯為「無有害意志的意向」(the intention of non-ill will)。
[ChngFn61]〔莊 註61〕 「不害覺(SA);無害念(MA)」,南傳作「無加害的意向」(avihiṃsāsaṅkappo),菩提比丘長老英譯為「無殘酷的意向」(the intention of non-cruelty)。
[ChngFn62]〔莊 註62〕 「妄言」(MA)、「妄語」(musāvādā,另譯為「虛誑語;謊言」),菩提比丘長老英譯為「不誠實的語言」(false speech)。
[ChngFn63]〔莊 註63〕 「兩舌;鬪亂彼此(AA);離間語」(pisuṇā vācā, pisuṇavāco,另譯為「挑撥的話」),菩提比丘長老英譯為「有惡意的話」(malicious speech),或「分化的話」(divisive speech)。
[ChngFn64]〔莊 註64〕 「惡口;惡罵;麁言;粗惡語」(pharusā vācā,另譯為「粗暴語;粗魯苛薄的言語」),菩提比丘長老英譯為「粗暴的話」(harsh speech)。
[ChngFn65]〔莊 註65〕 「綺語;雜穢語」(samphappalāpo,另譯為「輕率的廢話」),菩提比丘長老英譯為「閒聊」(gossip)。
[ChngFn66]〔莊 註66〕 「未給予而取」(adinnādānā,另譯為「不與取;偷盜」),菩提比丘長老英譯為「偷竊,抄襲」(stealing)或「拿沒被給者」(taking what is not given)。
[ChngFn67]〔莊 註67〕 「邪淫(婬)」(kāmesumicchācārā,直譯為「欲邪行;在欲上-邪(錯誤)-行」),菩提比丘長老英譯為「性行為不檢;通姦」(sexual misconduct)或「在感官快樂上的行為不檢」(misconduct in sensual pleasures)。
[ChngFn68]〔莊 註68〕 「多聞聖弟子」,南傳作「已受教導的聖弟子」(sutavā ariyasāvaka),菩提比丘長老英譯為「已受教導之高潔的弟子」(the instructed noble disciple)。其中之「多聞」不只是「多聽」而已,應該含有受教導而實踐的意義,所以譯為「已受教導」。而「聖」(ariya,梵語ārya),與「雅利安人」(梵語aryans)之「雅利安」顯然同字,「雅利安人」為印歐族白種人,遷居入印度後,以高貴人種自居,也許是這個字的來源。在佛教中,「聖弟子」多指證入初果以上的聖者,但有時也泛指一般佛陀弟子。
[ChngFn69]〔莊 註69〕 「具足住(SA);成就遊(MA);自遊戲;自娛樂;自遊化(DA/AA)」,南傳作「進入後住於」(upasampajja viharanti,逐字直譯為「具足住」),菩提比丘長老英譯為「進入及住在」(enter and dwell in)。
[ChngFn70]〔莊 註70〕 「有覺、有觀(覺觀);與覺、觀俱」,南傳作「有尋、有伺」(savitakkaṃ savicāraṃ),菩提比丘長老英譯為「被想法與檢查陪同」(is accompanied by thought and examination)。
[ChngFn71]〔莊 註71〕 「離生喜、樂」,南傳作「離而生喜、樂」(vivekajaṃ pītisukhaṃ),菩提比丘長老英譯為「帶著隔離所生的狂喜與快樂」(with rapture and happiness born of seclusion)。
[ChngFn72]〔莊 註72〕 「一心;心得一(MA)」,南傳作「心一境性」(cittassa ekaggatā, cittekaggatā),菩提比丘長老英譯為「心的統一」(unification of mind),或「一心」(cetaso ekodibhāvaṃ),菩提比丘長老英譯為「心的統一」(unification of mind, SN.36.31),或「心一境」(ekaggacitto),菩提比丘長老英譯為「心是統一的」(mind is unified, MN.29)。
[ChngFn73]〔莊 註73〕 「捨淨念(SA);捨念清淨(MA);護念清淨(DA/AA)」,南傳作「由平靜而正念遍淨」(upekkhāsatipārisuddhiṃ,逐字直譯為「捨(平靜)+念+清淨(遍淨)」),菩提比丘長老英譯為「包括以平靜而潔淨的深切注意」(includes the purification of mindfulness by equanimity, SN),或「由平靜而純淨的深切注意」(purity of mindfulness due to equanimity, MN),或「有以平靜而潔淨的深切注意」(which has purification of mindfulness by equanimity, AN)。
[ChngFn74]〔莊 註74〕 「所得智」(MA.187),南傳作「完全智」(aññā, aññaṃ,另譯為「了知;開悟;已知」),菩提比丘長老英譯為「最終的理解」(final knowledge)。按:「完全智」與「究竟智」(sammadaññā)的意思似乎是等同的(菩提比丘長老的英譯是相同的),北傳多譯為「究竟智」。
[ChngFn75]〔莊 註75〕 「有餘」(MA),南傳作「有餘依;有殘餘」(upādisese, sa-upādisesaṃ,另譯為「有餘的」),菩提比丘長老英譯為「有執著的殘渣」(there is a residue of clinging),並解說這裡所譯的「執著」(clinging),只為了表示上的清晰,而不是要以「取;執取」(upādāna)來取代「生命的燃料」(upādi)的意思,而此原慣用語的意思,只是單純「(未被指定的)殘渣」(an (unspecified) residue)的意思。
[ChngFn76]〔莊 註76〕 「或有餘得阿那含(MA.98)」,南傳作「或當存在有餘依時,為不還者狀態」(sati vā upādisese anāgāmitā),菩提比丘長老英譯為「或者,如果有執著的殘渣,不返回」(or if there is a trace of clinging left, non-return)或「或者,如果有執著的殘渣,不返回的狀態」(or, if there is a residue of clinging, the state of nonreturning, SN.48.65)。

巴利文經典最突出的特點,同時也是缺乏同情心的讀者最感厭倦的特點,就是單字、語句和整段文節的重複。這一部分是文法或至少是文體所產生的結果。 …,…,…,

…,…,…, 這種文句冗長的特性,另外還有一個原因,那就是在長時期中三藏經典只以口授相傳。 …,…,…,

…,…,…, 巴利文經典令人生厭的機械性的重覆敘述,也可能一部分是由於僧伽羅人(Sinhalese)不願遺失外國傳教師傳授給他們的聖語 …,…,…,

…,…,…, 重覆敘述不僅是說教記錄的特點,而且也是說教本身的特點。我們持有的版本,無疑地是把一段自由說教壓縮成為編有號碼的段落和重覆敘述的產品。佛陀所說的話一定比這些生硬的表格更為活潑柔軟得多。

(節錄自: 巴利系佛教史綱 第六章 聖典 二 摘錄 )