前 言
巴利語開啟一個人的聽覺往佛陀的法義和柔軟音聲,同時它也是佛教國家的混合方言,巴利語的入門又是在幾個月內就可以被精通的。因此實在值得去學會。
那又如何才能學會巴利語文法呢?多讀、多背、多練習等等是學習路上必經的歷程,這對初學者來說或許有立竿見影的功效,但是隨著記憶量增大和內容深入,因此而發現前面所建構起的記憶規則或公式與後面所學矛盾,挫折感隨之由心中生起。這樣的學習往往也僵化我們以有理的思考去讀這巴利聖典的精髓,因此進步之跨距是有限的,進步的步伐也會漸趨緩慢,甚至最後因興趣盡失而放棄了。
「記憶」是在學習上必備的條件,但是「理解」則更是必備的利器。有理的記憶,才是有效的記憶。有理的學習,才是有效的學習。讀文法重於思考與理解,然後形成有理的記憶。也就是說,用思考Ú理解Ú記憶的步驟來強化與提升我們的學習。這本「巴利語入門」顧及給初學者當作一個入門的引導,也以這樣的新觀念解析巴利語文法之理論、剖析慣用語因果。藉由它的輔助而能夠在一短期間內獲得巴利語的入門。
因此,它在內容上包含三部分:
(一)「巴利語入門」:
最主要以Lily de Silva, ṁ.ā.,Ph.D. 所著作的Pāḷi Primer(India:Vipassanā Research Institute)為參考藍本。著重在對文法的基本概念做入門的學習與練習。包含發音和名詞的語尾變化(曲用)、動詞的語尾變化(活用)與其衍生字、代名詞、形容詞等等的形成、用法和範例。
在整理過程中,要把巴利文翻譯為中文,或者把英文轉為中文、再轉譯成巴利文,這對整理者來說是有些困難。然而,這樣的整理也是一種新的嚐試與成長。在尋求解決之道中,除了課堂上與師長 護法師父討論外,也參考各種版本、工具書,讓它在編排上與詞句表達上、組織上更有步驟與系統,讓人更容易理解與快速入門。
(二)習題解答與文法分析:
對前面十八課的習題做解答,並應用英文解析文法方式有理地精闢巴利語文法的理論。這部分可以為我們未來在閱讀和分析巴利原典能力上奠下基礎。
文法解析是過程,也是必要的,因為這樣解析才能活化我們的思考、記憶、理解與判斷。
(三)簡明實用文法:
這是參考各種中外文法書和依據隨師所學而整理出來的一個簡單、明白而實用的巴利語文法集成,總共有動詞、名詞、代名詞、形容詞、數詞…等十四單元。除了對前面第一部分「巴利語入門」給更完整與豐富內容外,也做更系統、進階地規劃整理。最後附上梵語、巴利語等動詞字根的中譯(此部分由同學覺惠 法師所提供的)和其他文法規則(由明法 法師提供),有利使用者做更追根究底地探討。
希望透過這樣一個文法的集中資料,一則能發揮如【聚寶盆】般的實用效果,成為學習巴利語、閱讀與解析巴利聖典隨身不可或缺的工具,來個「戰勝巴利語文法」的喜悅,提高學習巴利語的興趣﹔二則能活化學習、思考與判斷,有理而精準地抓住巴利原典中佛陀教義語言的精髓。
在此,整理者必須對元亨佛學院和原始佛教學院表達衷心的感恩。元亨佛學院延聘優秀英文(苑廣通 老師)、巴利語師資,開啟了整理者「巴利學習」之旅,應用英文解析技巧來學習與認識了這神聖的巴利語,進而至斯里蘭卡學習二年﹔原始佛教學院的師長們(如護法法師、觀淨法師等)則更進一步地教導整理者進入巴利聖典世界,開展更大學習領域與視野,活化學習與思考邏輯,涉入原典中佛陀所詮釋的教義,乃至提供有意義的援助而有今日成書的緣起。
在學習與整理過程中,必須感恩同學的精神鼓勵和成就,感恩提供四事方面的施主們和電腦技術指導的同學們。而最後的臨門一腳關鍵則是法雨道場住持─明法 法師的給予指導、建議與成就出書。若沒有以上這些或育或養的恩惠者,就不會有這巴利學習系列的成果。希望它在自己受益之餘,也能利益分享所有恩惠者和大眾。
由於整理者學識和經驗的有限,全書中必有遺漏、錯字或未詳盡的地方,敬請知見者不吝給予指導,以期再版中的更正,而使本學習系列更盡善盡美。期望它能讓同好者在短短幾個月內打下巴利語文法基礎,同時能繼續來閱讀第二集─《尼柯耶》選讀,學以致用地做漢巴對讀與分析、法義探討。最後,願你我能愉悅地以巴利語打開自己的聽覺聆聽佛陀柔軟音聲,分享佛陀的法義,在事理二方面都能得利,邁向佛陀所鼓勵我們要當「法嗣」的目標。
祝福平安快樂!
性恩(Dhammajīvī 法命)
2004,12,1
巴利學習系列 Ⅰ.
|
《巴利語入門》~目次~ |
|||
|
………………………………………………………………… |
Ⅰ |
||
|
………………………………………………………………… |
|
||
|
………………………………………………………………… |
Ⅷ |
||
|
………………………………………………………………… -a陽性、中性名詞八個格和現在式第三人稱動詞…… 連續體(ger.)和不定詞(inf.)………………………… 現在分詞(ppr.)─陽性、中性 ……………………… 動詞的活用-現在式(pr.)主動語態 …………… 動詞的活用-未來式(fut.)…………………………… 動詞的活用-願望(opt.)或可能(pot.)語氣………… 動詞的活用-祈使〔命令〕法(imp.) ……………… 動詞的活用-過去式(aor.) ………………………… -ā陰性名詞的語尾變化 ……………………………… 過去分詞(pp.) ……………………………………… -i和 -ī陰性名詞的語尾變化 ………………………… 現在分詞(ppr.)─陰性 ……………………………… 未來被動分詞(fpp. )或義務分詞(grd.) …………… 使役動詞(caus.)……………………………………… -u陰性名詞 和 –ī, -ī, -u, –ū陽性名詞 ……………… 作者名詞和表示關係的名詞 ……………………… -ī, -u 中性名詞和-vant(u) .–mant(u) 形容詞 ……… 人稱、關係、指示和疑問等代名詞 …………………… |
1 3 12 16 19 23 25 27 29 31 33 36 38 41 43 45 50 53 57 |
||
|
巴→英、漢…………………………………………………… |
64 |
||
|
…………………………………………………… |
75 |
||
|
簡明實用文法 |
|
||||
|
~簡要目次~ |
|
||||
|
一、 |
巴利語單字變化與接尾詞之概要架構 …………………… |
136 |
|||
|
二、 |
動 詞 …………………………………………………………… |
138 |
|||
|
三、 |
不定詞(inf.) ………………………………………………… |
146 |
|||
|
四、 |
分 詞
……………………………………………………… |
147 |
|||
|
五、 |
名 詞 …………………………………………………………… |
151 |
|||
|
六、 |
代名詞
( pronoun) …………………………………………… |
160 |
|||
|
七、 |
形容詞(adj. / a.) ……………………………………………… |
167 |
|||
|
八、 |
數 詞(number) …………………………………………… |
169 |
|||
|
九、 |
不變語 ……………………………………………………… |
172 |
|||
|
十、 |
名詞的複合詞(compound/六離合釋) …………………… |
177 |
|||
|
十一、 |
動詞的複合詞(verbal compound)…………………………… |
181 |
|||
|
十二、 |
比較和重複強調(Comparison and Repetitious Emphasis)……… |
185 |
|||
|
十三、 |
連 音(Sandhi)……………………………………………… |
186 |
|||
|
十四、 |
造 句(syntax) ……………………………………………… |
190 |
|||
|
附錄: |
[一]動詞字根√ …………………………………………………… |
198 |
|||
|
|
|
[1] 梵語字根─英文─中譯
……………………………… [2] 巴利字根─英文─中譯 ……………………………… |
198 208 |
||
|
|
[二] 名詞曲用 |
………………………………………………… |
216 |
||
|
[三] 巴利語尾 |
…………………………………………………… |
220 |
|||
|
[四] 文法規則 |
…………………………………………………… |
222 |
|||
|
[五] 巴利文獻 |
…………………………………………………… |
224 |
|||
|
[六] 文法略符 |
…………………………………………………… |
227 |
|||
|
|
[七] 巴利字母與漢音對照表…………………………………… |
228 |
|||
|
………………………………………………………………… |
229 |
||||
|
簡明實用文法 |
|
||||||||
|
|
|||||||||
|
一、 |
巴利語單字變化與接尾詞之概要架構…………………… |
136 |
|||||||
|
|
|
[一] 巴利語單字變化概要架構 ……………………………… [二] 巴利語單字接尾詞的概要架構 …………………………… |
136 137 |
||||||
|
二、 |
動 詞 …………………………………………………………… |
138 |
|||||||
|
|
|
[一] 動詞活用 ………………………………………………… |
138 |
||||||
|
|
|
[1] 詳表………………………………………………………… [2] 略表………………………………………………………… |
138 139 |
||||||
|
|
|
[3] 第七類動詞或使役動詞的過去式………………………… [4] 七類動詞和活用…………………………………………… |
139 140 |
||||||
|
|
|
[5]動詞三時態和二語氣的用法 ……………………………… |
140 |
||||||
|
|
|
[6] 未來、被動等其他動詞的活用…………………………… |
141 |
||||||
|
|
[二] 動詞的造語法簡介 ………………………………………… |
141 |
|||||||
|
|
|
|
[1] 主動態 (act./ parassapada) ……………………………… |
141 |
|||||
|
|
|
[2] 限定動詞與非限定動詞…………………………………… |
142 |
||||||
|
|
|
[三] 常見動詞hoti
(存在或變成)與karoti的活用整理……… |
143 |
||||||
|
三、 |
不定詞(inf.) ………………………………………………… |
146 |
|||||||
|
四、 |
分 詞
……………………………………………………… |
147 |
|||||||
|
|
|
[一] 現在分詞與過去分詞…………………………………… [二] 絕對(或獨立absolute)的結構 ………………………… [三] 未來被動分詞(fpp./ grd.)………………………………… [四] 連續體(ger.)或不變分詞……………………………… |
147 147 148 149 |
||||||
|
五、 |
名 詞 …………………………………………………………… |
151 |
|||||||
|
|
|
[一] 名詞八個格的使用法 ……………………………………… |
151 |
||||||
|
|
[1]
簡 介…………………………………………………… |
151 |
|||||||
|
|
[2]
進階用法 ……………………………………………… |
151 |
|||||||
|
|
|
1. |
主格(nom.)用法……………………………………… |
151 |
|||||
|
|
|
2. |
對格/受格(acc.)用法 |
|
|||||
|
|
|
3. |
具格(ins.)用法……………………………………… |
152 |
|||||
|
|
|
4. |
與格/為格(dat.)用法 |
|
|||||
|
|
|
5. |
奪格/從格(abl.)用法……………………………… |
153 |
|||||
|
|
|
6. |
屬格(gen.)用法 |
|
|||||
|
|
|
7. |
處格/位格(loc.)用法 |
|
|||||
|
|
|
8. |
呼格(voc.)用法 |
|
|||||
|
|
[二] 名詞的語尾變化表……………………………………… |
154 |
|||||||
|
六、 |
代名詞 ( pronoun) …………………………………………… |
160 |
|||||||
|
|
|
[一] 代名詞的曲用表…………………………………………… |
160 |
||||||
|
|
|
|
[1]
人稱代名詞─第一、第二……………………………… |
160 |
|||||
|
|
|
[2]
人稱代名詞─第三(ta / eta) |
|
||||||
|
|
|
[3]
指示代名詞─ ay / i ……………………………… |
161 |
||||||
|
|
|
[4]
指示代名詞─ asu / amu |
|
||||||
|
|
|
[5]
關係代名詞─ ya …………………………………… |
162 |
||||||
|
|
|
[6]
代名詞形容詞─ sabba |
|
||||||
|
|
|
[7]
疑問代名詞─ ka / ki ……………………………… |
163 |
||||||
|
|
|
[8]
不定代名詞─ ka--ci /
(a) pi / -cana |
|
||||||
|
|
|
[二] 代名詞的使用法 ………………………………………… |
163 |
||||||
|
|
|
|
[1]
人稱代名詞 …………………………………………… |
163 |
|||||
|
|
|
[2]
指示代名詞 …………………………………………… |
164 |
||||||
|
|
|
[3]
關係代名詞 |
|
||||||
|
|
|
[4]
疑問代名詞 …………………………………………… |
165 |
||||||
|
|
|
[5]
不定代名詞 |
|
||||||
|
|
|
[6]
代名詞形容詞 ………………………………………… |
166 |
||||||
|
|
|
[7]
反身代名詞─ attan |
|
||||||
|
|
|
[8]
反身代名詞─ sāmaṁ |
|
||||||
|
七、 |
形容詞(adj. / a.) ……………………………………………… |
167 |
|||||||
|
|
|
[一] 曲用、位置、強調和詞類的轉換 ………………………… |
167 |
||||||
|
|
[二] 附加「特殊字尾」的形容詞 ……………………………… |
168 |
|||||||
|
|
[三] 含「特殊字尾」的形容詞 |
|
|||||||
|
八、 |
數 詞(number) …………………………………………… |
169 |
|||||||
|
|
|
[一] 基數和序數 ……………………………………………… [二] 其他與數目有關的接尾詞和用法 ……………………… |
169 170 |
||||||
|
|
|
[三] 數詞的曲用表 …………………………………………… |
170 |
||||||
|
九、 |
不變語 ……………………………………………………… |
172 |
|||||||
|
|
|
[一] 副詞(adv.) …………………………………………… mā 的用法和句子的否 ……………………………… |
172 173 |
||||||
|
|
|
[二] 連接詞(conj.) ………………………………………… |
174 |
||||||
|
|
|
[三] 感嘆詞(intej.) …………………………………………… |
175 |
||||||
|
|
|
[四] 介係詞(prep.) ………………………………………… |
176 |
||||||
|
十、 |
名詞的複合詞(compound/六離合釋) ………………… |
177 |
|||||||
|
|
|
[一] 六離合釋的概要 ………………………………………… [二] 六離合釋的進階 ………………………………………… |
177 177 |
||||||
|
十一、 |
動詞的複合詞(verbal compound) ………………………… |
181 |
|||||||
|
|
|
[一] 與字首結合的動詞 ……………………………………… [二] 與副詞結合的動詞 ……………………………………… [三] 與名詞或形容詞結合的動詞 …………………………… |
181 183 184 |
||||||
|
十二、 |
比較和重複強調(Comparison and Repetitious
Emphasis)…… |
185 |
|||||||
|
|
|
[一] 比較 …………………………………………………… [二] 重複強調 ……………………………………………… |
185 185 |
||||||
|
十三、 |
連 音(Sandhi) …………………………………………… |
186 |
|||||||
|
|
|
[一] 內連音 ………………………………………………… [二] 外連音 ………………………………………………… |
186 186 |
||||||
|
|
|
[1] 母音+母音 …………………………………………… [2] 母音+子音 …………………………………………… |
186 188 |
||||||
|
|
|
[3] 子音+子音 …………………………………………… [4] 子音+母音 [5] 鼻音+母音 …………………………………………… [6] 鼻音+子音 [7] 其它 |
188 189 |
||||||
|
十四、 |
造 句(syntax) ……………………………………………… |
190 |
|||||||
|
|
|
[一] 主詞與動詞的省略 ……………………………………[二]引號iti的用法 …………………………………………… [三] 造句部分的位置與其他 ………………………………… [四] 子句和片語 ………………………………………………… |
190 191 191 192 |
||||||
|
附錄: |
[一]動詞字根√ …………………………………………………… |
198 |
|||||||
|
|
|
[1] 梵語字根─英文─中譯 ……………………………… [2] 巴利字根─英文─中譯 ……………………………… |
198 208 |
||||||
|
|
[二] 名詞曲用 |
………………………………………………… |
216 |
||||||
|
[三] 巴利語尾 |
…………………………………………………… |
220 |
|||||||
|
[四] 文法規則 |
…………………………………………………… |
222 |
|||||||
|
[五] 巴利文獻 |
…………………………………………………… |
224 |
|||||||
|
|
[六] 文法略符 |
…………………………………………………… |
227 |
||||||
|
|
[七] 巴利字母與漢音對照表…………………………………… |
228 |
|||||||
|
………………………………………………………………… |
229 |
||||||||
|
文 法 略 符 |
||||||
|
√ |
root |
動詞字根 |
ṁhvs |
Mahāvaṁsa |
《大史》 |
|
|
A. |
Aṅgutara-Nikāya |
《增支部》 |
mid. |
middle |
中間態 |
|
|
abl. |
ablative |
從格、奪格 |
med. |
medium |
中間態 |
|
|
abs. |
absolute |
絕對、獨立 |
n. / nt. |
neuter |
中性 |
|
|
acc. |
accusative |
受格、對格 |
N |
Noun |
名詞 |
|
|
act. |
active |
主動 |
nom. |
nominative |
主格 |
|
|
adj. |
adject |
形容詞 |
num. |
numeral |
數詞 |
|
|
adv. |
adverb |
副詞 |
opt. |
optative |
願望〔可能〕法 |
|
|
aor. |
aorist |
過去式 |
pass. |
passive |
被動 |
|
|
cau. |
causative |
使役式 |
perf. |
perfect |
完成式 |
|
|
comp. |
compound |
複合詞 |
p. / pl. |
plural |
複數 |
|
|
cond. |
conditional |
條件法 |
pr. |
present |
現在式 |
|
|
conj. |
conjunction |
連接詞 |
ppr. |
present |
現在分詞 |
|
|
D. |
Dīgha-Nikāya |
《長部》 |
|
participle |
|
|
|
dat. |
dative |
為格、與格 |
pp. |
past participle |
過去分詞 |
|
|
denom. |
denomination |
名動詞 |
pref. |
prefix |
字首/接頭詞 |
|
|
desid. |
desiderative |
示意動詞 |
prep. |
preposition |
介係詞 |
|
|
DhA. |
Dhammapada- |
《法句經注釋》 |
pron. |
pronoun |
代名詞 |
|
|
|
Aṭṭhakathā |
|
rel.pron. |
relative
pronoun |
關係代名詞 |
|
|
eg./ ex. |
for example |
例如 |
S. |
Saṁyutta-Nikāya |
《相應部》 |
|
|
f. |
feminine |
陰性(女性) |
s. /
sg. |
singular |
單數 |
|
|
fpp. |
future passive |
未來被動分詞 |
Sk. |
Saṅskrit |
梵語 |
|
|
|
participle |
|
suf. |
sufix |
接尾詞 |
|
|
fut. |
future |
未來式 |
V. |
Verb |
動詞 |
|
|
gen. |
genitive |
屬格 |
vi. |
intransitive
verb |
不及物動詞 |
|
|
ger. |
gerund |
Vin. |
Vinaya |
律藏(P.ṭ.S.) |
||
|
grd. |
gerundive |
義務分詞 |
vt. |
transitive
verb |
及物動詞 |
|
|
imp |
imperative |
命令[祈使]法 |
voc. |
vocative |
呼格 |
|
|
ind. |
indeclinable |
不變化詞 |
|
|
|
|
|
inf. |
infinitive |
不定詞 |
1p. / 1 |
first person |
第一人稱 |
|
|
ins. |
instrumental |
具格 |
2p. / 2 |
second person |
第二人稱 |
|
|
intens. |
intensitive |
強意動詞 |
3p. / 3 |
third person |
第三人稱 |
|
|
interj. |
interjection |
間投詞、感嘆詞 |
|
|
|
|
|
interr. |
interrogative |
疑問詞 |
> |
become |
變成 |
|
|
ñ. |
ñātaka |
《本生》 |
< |
come from |
來自 |
|
|
loc. |
locative |
處格、位格 |
& |
and |
和 |
|
|
ṁ. |
Majjhima-Nikāya |
《中部》 |
/ |
or |
或 |
|
|
m. |
masculine |
陽性(男性) |
= |
equal to |
等於 |
|
Namo Tasso
Bhagavato Arahato Sammāsambuddhassa.
皈依[1]彼世尊、阿羅漢、正等正覺者
巴利語入門
Pāḷi PRIMER
字母(The Alphabet) -
巴利語(Pāli)不為人知有它自己特別的字體。在學習巴利語的很多國家裡,就以那些國家所習慣使用的字體來寫巴利語:如在印度用「天城體Devanāgari」,在斯里蘭卡用「新哈利Sinhalese」,在緬甸用「緬甸文Burmese」,在泰國用「Kamboja」字體。倫敦的「巴利聖典協會P.T.S.」則使用「羅馬Roman」字體,而且現在已經得到國際性的流通。
巴利語字母由41個字所組成-8個母音和33個子音。
[一]母音(Vowels)- a, ā, ī, ī, u, ū, e, o
[二]子音(Consonants)-
|
喉 音(Gutturals) 口蓋音(Palatels) 反舌音(Cerebrals) 齒 音(dentals) 唇 音(Labials) |
:k, :c, :ṭ, :t, :p, |
kh, ch, ṭh, th, ph, |
g, j, ḍ, d, b, |
gh, jh, ḍh, dh, bh, |
ṅ ñ ṇ n m |
|
雜項的(Miscellaneous) |
:y,
r, l, v, s, h, ḷ, ṁ |
||||
發音狀況 :
[一]母音-
|
母音 |
a |
ā |
i |
ī |
u |
ū |
e |
o |
||
|
ㄜ |
ㄚ |
一 |
一ˊ |
ㄨ |
ㄨˊ |
ㄟ |
ㄝ(雙子音前) |
ㄡ |
ㄛ(雙子音前) |
|
是中間長,它們-
![]()
1. 在雙子音之前被發短音,發音如「ㄝ、ㄛ」,
例如:mettā(慈愛), khetta(田),koṭṭha(榖倉), sotthi(平安);
2. 在單子音之前被發長音,發音如「ㄟ、ㄡ」,
例如:deva(天人), senā(軍隊), loka(世界), odana(飯)。
[二] 子音-
|
子音 |
k |
kh |
g |
gh |
ṅ |
ṅ、ñ、ṇ、n等字,在子音 前發「ㄣ」 |
|||||||
|
哥(ㄍㄜ) |
棵(ㄎㄜ) |
鵝(台語) |
葛(ㄍㄜˇ) |
ㄋ(鼻音) |
|||||||||
|
c |
ch |
j |
jh |
ñ |
|||||||||
|
遮(ㄓㄜ) |
車(ㄔㄜ) |
惹(ㄖㄜˇ) |
折(ㄓㄜˊ) |
紐(ㄋ一ㄜ) |
|||||||||
|
ṭ |
ṭh |
ḍ |
ḍh |
ṇ |
|||||||||
|
的(ㄉㄜ˙) |
特(ㄊㄜˋ) |
ㄉㄜ |
得(ㄉㄜˊ) |
呢(ㄋㄜ˙) |
|||||||||
|
t |
th |
d |
dh |
n |
|||||||||
|
同上(不捲舌) |
|||||||||||||
|
p |
ph |
b |
bh |
m |
在子音前 發閉口「ㄣ」 |
||||||||
|
ㄅ |
ㄆ |
嘸(台語) |
婆(台語) |
ㄇ |
|||||||||
|
y |
r |
l |
v |
s |
h |
ḷ |
ṁ |
||||||
|
一ㄜ |
熱(ㄖㄜˋ) |
樂(ㄌㄜˋ) |
握(ㄨㄜˋ) |
色(ㄙㄜˋ) |
ㄏ |
ㄌㄜ |
ㄣ |
||||||
★ 巴利文8母音和33子音其關係整理如下 :
|
發 音位 分類 |
8 母 音 |
33 子 音 |
|||||||||||||||||
|
短 母 音 |
長母音 |
硬(清)音 |
軟(濁)音 |
硬音 |
|||||||||||||||
|
單母長 |
雙 母 長 |
無氣 |
含氣 |
無氣 |
含氣 |
鼻音 |
鼻 音 |
半母音 |
氣音 |
邊音 |
擦音 |
||||||||
|
a+i |
a+u |
抑制音 |
|||||||||||||||||
|
喉 音 |
a |
ā |
e |
o |
k |
kh |
g |
gh |
ṅ |
ṁ |
|
h |
|
|
|||||
|
口蓋音 |
i |
ī |
c |
ch |
j |
jh |
ñ |
y |
|
|
|
||||||||
|
反舌音 |
|
|
|
ṭ |
ṭh |
ḍ |
ḍh |
ṇ |
|
|
r |
ḷ |
|
||||||
|
齒 音 |
|
|
|
t |
th |
d |
dh |
n |
|
|
l |
s |
|||||||
|
唇 音 |
u |
ū |
|
p |
ph |
b |
bh |
|
|
|
|
|
|||||||
![]()
![]()
k,c,ṭ,t,p五群 非群
-a陽性、中性名詞八個格和現在式第三人稱動詞
1.1 簡介名詞八個格和現在式第三人稱(主動)動詞變化、用法:
[一] 主格(nom. / nominative)和現在式、第三人稱(主動)動詞 =﹥
[1] 主格(nom.) =﹥ -a結尾的陽性名詞之語尾變化(曲用declension)
-o語尾的格=﹥被加到名詞語基而形成單數、主格,表達方式為 =﹥ m.s.nom.
-ā語尾的格=﹥被加到名詞語基而形成複數、主格,表達方式為 =﹥ m.p.nom.
用 法 :這樣「主格」語尾變化的名詞被使用當作一個句子的主詞。
「主格」語尾變化範例:
|
s.(單數) |
p.(複數) |
||
|
nara + o
= naro |
人 |
nara + ā= narā |
人們 |
[2] 現在式、第三人稱(主動)動詞:
bhāsa, paca, kasa等等是動詞的語基(base),
-ti是現在式、第三人稱、單數的語尾,表達方式為 =﹥(pr.3,s.)
-nti語尾加到語基而形成複數,表達方式為 =﹥(pr.3,p.)
[3]「動詞第三人稱」語尾變化範例:
|
|
s.(單數) |
p.(複數) |
||
|
1. |
bhāsati |
(他)說 |
bhāsanti |
(他們)說 |
|
2. |
pacati |
(他)煮 |
pacanti |
(他們)煮 |
|
3. |
kasati |
(他)耕作 |
kasanti |
(他們)耕作 |
[4]在句子構造中的例子:訣竅是 主詞與動詞的人稱、數目要一致
|
|
s.(單數) |
p.(複數) |
||
|
1. |
naro bhāsati. |
男人說。 |
narā bhāsanti. |
男人們說。 |
|
2. |
mātulo pacati. |
叔叔煮。 |
mātulā
pacanti. |
叔叔們煮。 |
[二] 對格(acc. / accusative)或受格 =﹥
[1] 單複數「對格」語尾和用法:
-ṁ語尾的格=﹥被加到名詞語基而形成男性、單數、對格,表達方式為=﹥m.s.acc.
-e語尾的格=﹥被加到名詞語基而形成男性、複數、對格,表達方式為=﹥m.p.acc.
![]()
用 法 1.這樣詞形變化的名詞被使用當作一個句子的受詞。
2. 動作的目的地也以對格(acc.)來表達。
[2]「對格」語尾變化範例:
|
單數、對格 |
複數、對格 |
||
|
nara + ṁ = naraṁ |
人 |
nara + e
= nare |
人們 |
[3]「對格」在句子構造中的例子:
訣竅是 「對格」是及物動詞的對象或動作的目的地
|
|
單數、對格 |
複數、對格 |
|
1. |
Putto naraṁ passati. |
Puttā
nare passanti. |
|
|
兒子看男人。 |
兒子們看男人們。 |
|
2. |
Brāhmaṇo mātulaṁ rakkhati. |
Brāhmaṇā mātule rakkhanti. |
|
|
婆羅門保護叔叔。 |
諸婆羅門保護叔叔們。 |
[三] 具格(ins./ instrumental) =﹥
[1] 單複數「具格」語尾和用法:
-ena語尾的格=﹥被加到名詞語基而形成男性、單數、具格,表達方式為=﹥m.s.ins.
-ehi語尾的格=﹥被加到名詞語基而形成男性、複數、具格,表達方式為=﹥m.p.ins.
-ebhi語尾的格=﹥是另一個古式的男性、複數、具格,表達方式為 =﹥m.p.ins.
![]()
用 法 1.這樣名詞「具格」語尾變化:表達【用、與、憑藉、透過】。
2. saddhiṁ/ saha(和…一起)也與具格一起被使用。
正常地,它們不與表事物的名詞一起被使用。
[2]「具格」語尾變化範例:
|
單數、具格 |
複數、具格 |
|
nara + ena =
narena |
nara + ehi =
narehi (narebhi) |
|
透過人、依據人、和人 |
透過人們、依據人們、和人們 |
[3]「具格」在句子構造中的例子:
|
|
單數、具格 |
複數、具格 |
|
1. |
Samaṇo narena
saddhiṁ gāmaṁ gacchati. |
Samaṇā narehi saddhiṁ gāmaṁ gacchanti. |
|
|
沙門與男人一起去村莊。 |
沙門們與很多個男人一起去村莊。 |
|
2. |
Kassako kakacena rukkhaṁ chindati. |
Kassakā
kakacehi rukkhe chindanti. |
|
|
農夫用鋸子鋸樹。 |
農夫們用很多鋸子鋸很多棵樹。 |
[四] 與格(dat./ dative)或為格 =﹥
[1] 單複數「與格」語尾和用法:
-āya/ -ssa語尾的格=﹥被加到名詞語基而形成男性、單數、與格=﹥ m.s.dat.
-ānaṁ語尾的格=﹥被加到名詞語基而形成男性、複數、與格 =﹥ m.p.dat.
用法 ─ 「與格」表達動作的【目的、間接受詞、對象】
[2]「與格」語尾變化範例:
|
單數、與格 |
複數、與格 |
|
nara + āya / ssa = narāya / narassa |
nara + ānaṁ = narānaṁ |
|
對、為人 |
對、為人們 |
[3]「與格」在句子構造中的例子:
|
|
單數、與格 |
複數、與格 |
|
1. |
Dhīvaro
narāya macchaṁ āharati. |
Dhīvarā narānaṁ macche āharanti. |
|
|
漁夫為人帶來魚。(目的) |
漁夫們為人們帶來很多魚。 |
|
2. |
Putto mātulassa odanaṁ
dadāti. |
Puttā
mātulānaṁ odanaṁ dadanti. |
|
|
兒子給叔叔飯。(間接受詞) |
兒子們給很多位叔叔飯。 |
[五] 奪格(abl./ ablative)或從格 =﹥
[1] 單複數「奪格」語尾和用法:
-ā/ -mhā/ -smā語尾的格=﹥被加到名詞語基而形成男性、單數、奪格=﹥ m.s.abl.
-ehi語尾的格=﹥被加到名詞語基而形成男性、複數、奪格 =﹥ m.p.abl.
-ebhi語尾的格=﹥是另一個古式的男性、複數、奪格 =﹥ m.p.abl.
用 法 ─ 「奪格」表達動作的【起點、發生原因】或離開的對象
[2]「奪格」語尾變化範例:
|
單數、奪格 |
複數、奪格 |
|
nara + ā/ mhā/ smā |
nara + ehi
|
|
= narā/ naramhā/ narasmā |
= narehi
(narebhi) |
|
從人 |
從人們 |
[3]「奪格」在句子構造中的例子:
|
|
單數、奪格 |
複數、奪格 |
|
1. |
Yācako
naramhā bhattaṁ yācati. |
Yacakā
narehi bhattaṁ
yācanti. |
|
|
乞丐從人乞討飯。 |
乞丐們從很多個人乞討飯。 |
|
2. |
Putto mātulamhā pañhaṁ pucchati. |
Puttā
mātulehi pañhe
pucchanti. |
|
|
兒子從叔叔問問題。 |
兒子們從多位叔叔問很多問題。 |
[六] 屬格(gen./ genitive) =﹥
[1] 單複數「屬格」語尾和用法:
【屬格】的語尾變化非常類似於【與格】的那些:
-āya/ -ssa語尾的格=﹥被加到名詞語基而形成男性、單數、屬格=﹥ m.s.gen.
-ānaṁ語尾的格=﹥被加到名詞語基而形成男性、複數、屬格 =﹥ m.p. gen.
用 法 ─ 「屬格」表達某人、事、物的【所有、範圍】
[2]「屬格」語尾變化範例:
|
單數、屬格 |
複數、屬格 |
|
nara + āya /
ssa = narāya /
narassa |
nara + ānaṁ = narānaṁ |
|
人的 |
人們的 |
[3]「屬格」在句子構造中的例子:
|
|
單數、屬格 |
複數、屬格 |
|
1. |
Narassa
putto bhattaṁ yācati. |
Narānaṁ puttā
bhattaṁ yācanti. |
|
|
男人的兒子乞討飯。 |
很多個男人的兒子們乞討飯。 |
|
2. |
Mātulassa sahāyako
rathaṁ āharati. |
Mātulānaṁ sahāyakā rathe āharanti. |
|
|
叔叔的朋友帶來車子。 |
叔叔們的很多個朋友帶來很多輛車子。 |
[七] 處格(loc./ locative) =﹥
[1] 單複數「處格」語尾和用法:
-e/
-mhi/ smiṁ語尾的格=﹥被加到名詞語基而形成男性、單數、處格 =﹥m.s.loc.
-esu語尾的格=﹥被加到名詞語基而形成男性、複數、處格 =﹥ m.p. loc.
用 法 ─ 「處格」表達【處所、時間、關於…】
[2]「處格」語尾變化範例:
|
單數、處格 |
複數、處格 |
|
nara + e
/ mhi / smiṁ |
nara + esu |
|
= nare
/ naramhi / narasmiṁ |
= naresu |
|
在人、於人 |
在人們、於人們 |
[3]「處格」在句子構造中的例子:
|
|
單數、處格 |
複數、處格 |
|
1. |
sappo narasmiṁ patati. |
sappā naresu patanti. |
|
|
蛇掉在人上。 |
很多蛇掉在很多人上。 |
|
2. |
Putto mātulamhi
pasīdati. |
Puttā mātulesu
pasīdanti. |
|
|
兒子於叔叔歡喜。 |
兒子們於叔叔們歡喜。 |
[八] 呼格(voc./ vocative) =﹥
[1] 單複數「呼格」語尾:
-a語尾的格=﹥無變化詞形的名詞語基被使用如男性、單數、呼格 =﹥ m.s.voc.
-ā語尾的格=﹥被加到名詞語基而形成男性、複數、呼格 =﹥ m.p.voc.
[2]「呼格」字尾變化範例:
|
單數、呼格 |
複數、呼格 |
||
|
nara |
人!
|
nara + ā= narā |
人們! |
1.2. -a結尾的陽性名詞語尾變化(曲用declension)之全部語尾變化表:
範例:Nara = man人,男人
|
格 |
s. (單數) |
p. (複數) |
||||
|
1. |
nom. |
主 |
naro |
narā |
||
|
2. |
acc. |
對 |
naraṁ |
nare |
||
|
3. |
ins. |
具 |
narena |
narehi(narebhi) |
||
|
4. |
dat. |
與 |
narāya,
narassa |
narānaṁ |
||
|
5. |
abl. |
奪 |
narā, naramhā, narasmā |
narehi(narebhi) |
||
|
6. |
gen. |
屬 |
narassa |
narānaṁ |
||
|
7. |
loc. |
處 |
nare,
naramhi, narasmiṁ |
naresu |
||
|
8. |
voc. |
呼 |
nara |
narā |
||
1.3. -a結尾的中性名詞之語尾變化(曲用declension)表:
範例:Phala = fruit水果
|
格 |
s. (單數) |
p.(複數) |
||||
|
1. |
nom. |
主 |
phalaṁ |
phalā, phalāni |
||
|
2. |
acc. |
對 |
phalaṁ |
phale,
phalāni |
||
|
3. |
ins. |
具 |
phalena |
phalehi(phalebhi) |
||
|
4. |
dat. |
與 |
phalāya,
phalassa |
phalānaṁ |
||
|
5. |
abl. |
奪 |
phalā, phalamhā, phalasmā |
phalehi(phalebhi) |
||
|
6. |
gen. |
屬 |
phalassa |
phalānaṁ |
||
|
7. |
loc. |
處 |
phale,
phalamhi, phalasmiṁ |
phalesu |
||
|
8. |
voc. |
呼 |
phala |
phalāni |
||
*具格、與(為)格、奪(從)格、屬格、處(位)格等與 -a結尾的陽性名詞語尾變化相同。
1.4 名詞生字集:
|
[1] -a結尾的陽性名詞: |
|||
|
aja amacca assa asappurisa ācariya ākāsa āloka āvāṭa upāsaka odana kakaca kassaka |
山羊 大臣;同僚 馬 非善士、惡人 老師、阿闍黎 天空、虛空、空間 光 洞、井、坑、穴 優婆塞 飯 鋸子 農夫 |
kāka kāya kukkura kuddāla kumāra khagga gāma goṇa canda cora Tathāgata tāpasa |
烏鴉 身體、集合 狗 鋤頭、灰犁 男孩、童子 刀、劍 村莊、鄉下 牛、公牛 月亮 小偷 如來、佛陀 苦行者 |
|
dāraka dīpa dūta deva dhamma dhīvara nara nāvika nivāsa pañha paṇḍita patta pabbata pāda pāsāṇa pāsāda piṭaka putta purisa |
小孩 洲、島;燈 使者 天人 佛法、真理 漁夫 男人、人 船員、船師、渡守 住所、居住、房子 問題、疑問 智者 缽 山 足、腳 石頭、岩石 殿堂、高樓、皇宮 籃子、藏 兒子 人,人類 |
ratha rukkha lābha luddaka loka varāha vāṇija vānara vihāra vejja sakaṭa sakuṇa sagga sappa sappurisa samaṇa samudda sara sāvaka |
車乘、汽車、馬車 樹 利益、得利 獵人 世間 豬 商人 猴子 寺院 醫生 牛車 鳥 天界 蛇 善人、正士 沙門 海、大海、海洋 刺、箭、矢 弟子、聲聞、徒弟 |
|
Buddha brāhmaṇa bhatta bhūpāla makkaṭa magga maccha mañca manussa mātula miga mitta yācaka rajaka |
佛陀 婆羅門 飯 國王 猴子 道、路 魚 床 人,人類 叔叔、伯 鹿;野獸 朋友 乞丐 洗衣者、染工 |
sahāya sahāyaka sāṭaka sigāla sīha suka / suva sugata sunakha sura suriya sūkara/varāha soṇa sopāna hattha |
朋友 朋友 外衣、布 狐狼 獅子 鸚鵡 善逝、佛陀 狗 天人 太陽 豬 狗 梯子、樓梯、階級 手 |
|
[2] -a結尾的中性名詞: |
|||
|
arañña / vana āsana udaka / jala uyyāna kusuma khīra |
森林、阿蘭若、 空閑處 座位、位子 水 庭園、公園 花 牛奶 |
khetta geha
/ ghara tiṇa dāna dvāra nagara nayana/locana |
田 家、在家 草 布施、施捨 門 城市、都市 眼睛 |
|
paṇṇa puppha/ kusuma bhaṇḍa |
葉子 花 東西、物品、貨物 |
rūpa vattha sīla |
形色 衣服、布 戒、尸羅 |
1.5動詞生字集:
|
動詞(pr.3,s.) |
|||
|
akkosati anusāsati ākaḍḍhati āgacchati ādadāti āruhati āsiñcati āharati āhiṇḍati uṭṭhahati uttarati uppatati icchati otarati oruhati ovadati kasati kīḷati khaṇati khādati |
罵 訓誡、教導 拉、抓、拖 來 取、拿、接受 登上、爬 撒、散 帶來、取來 徘徊、流浪、漫步 起來、奮起 渡、超越、出現 飛翔;跳躍 想、渴望、欲求 下跌、進入、潛入 下來、降下 勸告 耕作 玩、遊戲 挖 吃 |
nikkhipati |
放置、佈置、產、 除、投棄 |
|
nisīdati pakkosati pacati pajahati patati pavisati pasīdati passati paharati pibati / pivati pucchati phusati bhāsati bhindati bhuñjati yācati rakkhati rodati |
坐 呼、召、叫 煮 放棄、退出 掉下、落下、倒下 進入 明淨、信、於…歡喜 看 打、攻擊、撞 喝 問 觸 說 打破、破壞 吃 乞討、乞求 保護 哭 |
||
|
gacchati carati chindati jīvati ḍasati tarati tiṭṭhati dadāti dhāvati dhovati |
去、走 行、走 割、斷、砍、切 生活 咬 渡、渡脫 站、固定 給 跑 洗 |
labhati vandati vasati vijjhati vivarati viharati saṁharati sannipatati sayati hanati |
得到 禮拜、禮敬 住 射、刺到 開 住、居住、逗留 採集 集合 睡覺 殺 |
|
naccati nahāyati nikkhamati |
跳舞 洗澡、沐浴 離開;出家、出發 |
harati hasati |
帶走、持走、運 笑 |
習 題 一
1.6 翻譯成中文 :(習題解答與文法分析,請見p.75)
|
1. 2. 3. 4. 5. |
Bhūpālo bhuñjati Brāhmaṇā bhāsanti. Tathāgato dhammaṁ bhāsati. Kassakā āvāṭe khaṇanti. Puriso puttena saha dīpaṁ dhāvati. |
|
6. 7. 8. 9. 10. |
Buddho sāvakehi saddhiṁ vihāraṁ gacchati. Kassako sarena sigālaṁ vijjhati. Puttā pādehi kukkure paharanti. Mātulo puttehi saddhiṁ rathena gāmaṁ āgacchati. Kassakassa dārakā mātulānaṁ rathehi
pabbataṁ
gacchanti. |
|
11. 12. 13. 14. 15. |
Vāṇijo
rajakassa sāṭakaṁ dadāti. Brāhmaṇo sāvakānaṁ mañce āharati. dhīvaro manussānaṁ macche āharati, lābhaṁ labhati. Mittānaṁ mātulā tāpasānaṁ odanaṁ dadanti.(間接受詞用與格) Corā gāmamhā pabbataṁ dhāvanti. |
|
16. 17. 18. 19. 20. |
Manussā Buddhehi dhammaṁ labhanti. Kassakassa putto vejjassa
sahāyena
saddhiṁ āgacchati. Vāṇijānaṁ assā kassakassa gāmaṁ dhāvanti. Brāhmaṇo sahāyakena saddhiṁ rathamhi nisīdati. Kassakānaṁ goṇā gāme āhiṇḍanti. |
|
21. 22. 23. 24. |
Buddho dhammaṁ bhāsati, sappurisā Buddhamhi pasīdanti. devā Buddhassa sāvakesu pasīdanti. Mātula! Buddhā! |
1.7 翻譯成巴利文 :(習題解答與文法分析,請見p.78)
|
1. 2. 3. 4. 5. |
佛陀來。 童子們吃。 人們去寺院。 國王們保護人們。 沙門與朋友一起看佛陀。 |
|
6. 7. |
馬與很多隻狗一起跑到山。 男孩用石頭碰撞燈。 |
|
8. 9. 10. 11. 12. |
商人們用很多支箭射很多隻鹿。 男孩們與叔叔一起坐車去寺院。 農夫的孩子們坐叔叔們的很多輛車子去山上。 男孩為沙門用缽帶來飯。 商人們為很多位大臣帶來很多匹馬。 |
|
13. 14. 15. 16. 17. 18. |
商人們與很多優婆塞一起從島來到寺院。 很多位優婆塞從智者問很多問題。 婆羅門的兒子們與大臣的兒子一起沐浴。 獵人為大臣的很多位朋友用箭殺豬。 獅子站在山中石頭上。 天人們於佛陀的弟子們歡喜。 |
連續體(gerund)和不定詞(infinitive)
![]()
2.1. 連續體(ger.)或是絕對體(abs.)、不變分詞、動名詞
[一] 連續體的(ger.)形成 =﹥ 大致有三種狀況,整理如下:
|
1. |
動詞√ |
+ |
(-i)+-tvā |
> |
連續體(ger.)、絕對體(abs.)、 不變分詞、動名詞 |
||||
|
2. |
現在動詞語基 |
||||||||
|
3. |
接頭詞 |
+ |
動詞√ |
+ |
-ya |
||||
[二]「連續體」形成範例:
[1] 1.和2.狀況形成範例:
|
1. |
pac |
+ |
i + tvā |
= |
pacitvā |
= |
having cooked |
煮後 |
|
2. |
khād |
+ |
i + tvā |
= |
khāditvā |
= |
having eaten |
吃後 |
|
3. |
gam |
+ |
tvā |
= |
gantvā/ gamitvā |
= |
having gone |
去後 |
|
4. |
han |
+ |
tvā |
= |
hantvā |
= |
having killed |
殺後 |
[2] 3.狀況形成範例:
|
1. |
ā
|
+ |
gam |
+ |
ya |
= |
āgamma(同化) |
= |
having come |
來後 |
|
2. |
ā |
+ |
dā |
+ |
ya |
= |
ādāya |
= |
having taken |
拿起後、接受後 |
|
3. |
ā |
+ |
ruh |
+ |
ya |
= |
āruyha (轉換) |
= |
having climbed |
爬後、登上後 |
|
4. |
ava |
+ |
ruh |
+ |
ya |
= |
oruyha(轉換) |
= |
having descended |
下來後、降下後 |
[三] 注意下列的形態:
|
pr.3,s. |
連續體 |
中文意思 |
pr.3,s. |
連續體 |
中文意思 |
||
|
1. |
bhuñjati |
bhuñjitvā bhutvā |
吃後 |
6. |
tiṭṭhati |
ṭhatvā |
站後、 住立後 |
|
2. |
āgacchati |
āgantvā āgamma |
來後 |
7. |
nikkhamati |
nikkhamitvā nikkhamma |
離開後、 出發後 |
|
3. |
hanati |
hanitvā hantvā |
殺後 |
8. |
pajahati |
pajahitvā pahāya |
放棄後、 退出後 |
|
4. |
dadāti |
daditvā datvā |
給後 |
9. |
passati |
passitvā disvā* |
看到後 |
|
5. |
nahāyati |
nahāyitvā nahātvā nhātvā |
沐浴後 |
10. |
uṭṭhahati |
uṭṭhahitvā uṭṭhāya |
起來後 |
*disvā此字<√dū(看)更通俗地被使用而取代passitvā)。
[四] 「連續體」用法:請參見p.149-150)
[五] 「連續體」在句子構造中的例子:
|
1. |
Kassako khettamhā
āgantvā bhattaṁ bhuñjati. |
|
|
農夫從田地回來後吃飯。 |
|
2. |
Vanarā rukkhaṁ āruyha phalāni
khādanti. |
|
|
很多隻猴子爬上樹後吃很多個水果。 |
|
3. |
dārako bhattaṁ yācitvā rodati. |
|
|
小孩乞討飯後而哭 |
|
4. |
samaṇo Buddhaṁ passitvā
vandati. |
|
|
沙門看到佛陀後而禮拜。 |
2.2. 不定詞(inf.)
[一] 「不定詞」[2](inf.)的形成 =﹥
|
1. |
動詞√ |
+ |
(-i)+-tuṁ |
> |
不定詞(inf.) |
|
2. |
現在動詞語基 |
[二]「不定詞」形成範例:
|
1. |
pac + i |
+ tuṁ |
= pacituṁ |
= to cook |
為了煮、去煮 |
|
2. |
khād + i |
+ tuṁ |
= khādituṁ |
= to eat |
為了吃、去吃 |
|
3. |
gam |
+ tuṁ |
= gantuṁ |
= to go |
為了去 |
|
4. |
dā
|
+ tuṁ |
= datuṁ |
= to give |
為了給、去給 |
|
5. |
ṭhā
(sk.sthā) |
+ tuṁ |
= ṭhātuṁ |
= to stand |
為了站、去站 |
|
6. |
pā
|
+ tuṁ |
=pātuṁ/ ivituṁ |
= to drink |
為了喝、去喝 |
[三] 「不定詞」用法】:請參見p.146
[四] 「不定詞」在句子構造中的例子:
|
1. |
Kassako khettaṁ kasituṁ icchati. |
|
|
農夫想要去耕田。 |
|
2. |
dārako
phalāni khādituṁ
rukkham āruhati. |
|
|
小孩為了吃很多個水果而爬上樹。 |
|
3. |
Manussā
samaṇehi pañhe pucchituṁ vihāraṁ āgacchanti. |
|
|
人們為了從沙門們問很多個問題而來到寺院。 |
|
4. |
Kumārā kīḷituṁ mittehi saha samuddaṁ gacchanti. |
|
|
男孩們為了玩而與朋友們一起去大海。 |

習 題 二
2.3 翻譯成中文 :(習題解答與文法分析,請見p.81)
|
1. 2. 3. 4. 5. |
Upāsako vihāraṁ gantvā samaṇānaṁ dānaṁ dadāti. sāvako āsanamhi nisīditvā pāde dhovati. dārakā pupphāni saṁharitvā mātulassa datvā hasanti. Yācakā uyyānamhā āgamma
kassakasmā
odanaṁ yācanti. ¬uddako
hatthena sare ādāya
araññaṁ pavisati. |
|
6. 7. 8. 9. 10. |
Kumārā kukkurena saddhiṁ kīḷitvā samuddaṁ gantvā nahāyanti. Vāṇijo pāsāṇasmiṁ ṭhatvā kuddālena sappaṁ paharati. samaṇā bhūpālassa uyyāne sannipatitvā dhammaṁ bhāsanti. Putto nahātvā bhattaṁ bhutvā mañcaṁ āruyha
sayati. dārako khīraṁ pivitvā gehamhā nikkhamma hasati. |
|
11. 12. 13. 14. 15. |
Kumārā vanamhi mittehi saha kīḷitvā bhattaṁ bhuñjituṁ gehaṁ dhāvanti. Migā tiṇaṁ khāditvā udakaṁ pātuṁ pabbatamhā uyyānaṁ āgacchanti. Vāṇijassa putto bhaṇḍāni āharituṁ rathena
nagaraṁ
gacchati. Yācako mātulassa kuddālena āvāṭaṁ khaṇituṁ icchati. Upāsakā samaṇānaṁ dānaṁ datuṁ vihāraṁ pavisanti. |
|
16. 17. 18. 19. 20. |
Tathāgataṁ passitvā vandituṁ upāsako vihāraṁ pavisati. Paṇḍito sugatassa sāvakehi saddhiṁ bhāsituṁ icchati. Rathena nagaraṁ gantuṁ puriso gehasmā nikkhamati. sīho pabbatamhi sayitvā uṭṭhāya migaṁ hantuṁ oruhati. samuddaṁ taritvā dīpaṁ gantvā vatthāni āharituṁ vāṇijā icchanti. |
2.4 翻譯成巴利文 :(習題解答與文法分析,請見p.84)
|
1. 2. 3. 4. 5. |
農夫離開家後進入田野。 佛陀宣說佛法後進入寺院。(deseti) 國王於佛陀歡喜、放棄皇宮後而去寺院。 老師從都市拿起很多東西後回家。 男人放棄家後進入寺院。 |
|
6. 7. 8. 9. 10. 11. |
優婆塞從沙門問了問題後而坐在座位上。 佛陀的弟子們看到惡人們後而勸告。 苦行者從森林來後從善人得到衣服。 諸沙門教誡了農夫們的很多個兒子、從很多個座位起來後,去寺院。 農夫洗了很多件衣服和沐浴後,從水出來。 很多隻山羊吃很多葉子後,為了喝水而在公園裡漫步。 |
|
12. 13. 14. 15. 16. 17. 18. |
優婆塞想要回家和教導兒子們。 天人想要去寺院後而跟佛陀說。 善人想要保護諸戒和布施。 很多隻狐狸為了進入農夫們的很多塊田而離開森林。 農夫為了在田中挖很多個洞而從商人乞求鋤頭。 優婆塞們為了禮拜佛陀而集合在寺院裡。 農夫為了割很多草給很多頭牛而徘徊在森林裡。 |
現在分詞(present
participle.)─陽性、中性
3.1. 現在分詞(ppr.) (請參考p.147-148 之「四、分詞」單元。)
[1] 現在分詞的(ppr.)形成 =﹥ 動詞語基+-nta /
māna
[2] 現在分詞的(ppr.)用法 =﹥
1. 它們作用如形容詞,【性、數、格】與所修飾的名詞一致,
2. 但它們又保有動詞的作用,也就是說若是「及物動詞(vt.)」者可用受詞。
3. 語尾變化像-a結尾的陽性名詞和中性名詞。(到目前為止陰性並沒有被介
紹,現在分詞的陰性字將在第12課中被解說。)
4.【進階用法】請參見p.147-148
[3] 現在分詞形成的範例:
|
|
動詞語基 |
+ |
nta / māna |
= |
現在分詞 |
= |
中文意思 |
|
1. |
paca |
+ |
nta / māna |
= |
pacanta / pacamāna |
= |
正在煮 |
|
2. |
gaccha |
+ |
nta / māna |
= |
gacchanta / gacchamāna |
= |
正去/正往 |
|
3. |
bhuñja |
+ |
nta / māna |
= |
bhuñjanta
/ bhuñjamāna |
= |
正在吃 |
|
4. |
tiṭṭha |
+ |
nta / māna |
= |
tiṭṭhanta
/ tiṭṭhamāna |
= |
正站著 |
|
5. |
vihara |
+ |
nta / māna |
= |
viharanta / viharamāna |
= |
正住著 |
3.2. 「現在分詞」在句子構造中的例子:
|
單數 |
1. |
Bhattaṁ pacanto / pacamāno
puriso hasati. |
(nom.) |
|
|
正在煮飯的男人笑。 |
|
|
|
2. |
Vejjo bhattaṁ pacantaṁ /
pacamānaṁ purisaṁ pakkosati. |
(acc.) |
|
|
|
醫生叫正在煮飯的男人。 |
|
|
|
3. |
Vejjo bhattaṁ pacantena / pacamānena
purisena saha bhāsati.
|
(ins.) |
|
|
|
醫生跟正在煮飯的男人說。 |
|
|
|
複數 |
1. |
Bhattaṁ pacantā / pacamānā purisā hasanti. |
(nom.) |
|
|
正在煮飯的男人們笑。 |
|
|
|
2. |
Vejjo bhattaṁ pacante / pacamāne
purise pakkosati. |
(acc.) |
|
|
|
醫生叫正在煮飯的男人們。 |
|
|
|
3. |
Vejjo bhattaṁ pacantehi / pacamānehi
purisehi saha bhāsati. |
(ins.) |
|
|
|
醫生跟正在煮飯的男人們說。 |
||
*同樣地,【現在分詞】可以使所有的格之語尾變化與它們所修飾的名詞一致。
3.3 單字集
|
[1] -a結尾的中性名詞: |
|||
|
akusala āpaṇa kamma kusala gīta citta cīvara tuṇḍa dussa dhañña dhana |
不善 商店、市場 業、行為、事情 善 歌、偈 心 衣服(出家人用)、袈裟 (鳥科的)嘴、喙 布、白布 稻米、玉米、穀物 財富 |
paduma pānīya pāpa puñña bīja mūla rukkhamūla vetana sacca suvaṇṇa / hirañña |
蓮花 飲料 惡、罪 福、善事 種子 根;錢 樹腳下、樹下 薪水、報酬 真理、真實 黃金 |
|
[2] 動詞(pr.3,s.): |
||||
|
adhigacchati ākaṅkhati |
了解;達到、證得 期望、想像、志願、 想、計劃 |
khipati gāyati cavati pariyesati bhāyati vapati sibbati |
丟、投、摔 唱 (天人)死、離開 尋求、追求、尋找 害怕 播種 縫 |
|
|
āmasati ārabhati upasaṅkamati uppajjati |
摩、摸 開始 靠近、走近 出生 |
|||
|
ussahati |
能、適合、敢、 嘗試、試圖 |
|
||

習 題 三
3.4 翻譯成中文 :(習題解答與文法分析,請見p.86)
|
1. 2. 3. 4. |
Pānīyaṁ yācitvā rodanto dārako mañcamhā patati. Vatthāni
labhituṁ icchanto
vāṇijo āpaṇaṁ gacchati. Upāsako padumāni ādāya vihāraṁ gacchamāno
Buddhaṁ
disvā
pasīdati. Sakuṇo tuṇḍena phalaṁ haranto rukkhasmā uppatati. |
|
5. |
Cīvaraṁ pariyesantassa samaṇassa ācariyo cīvaraṁ dadāti. |
|
6. 7. 8. 9. 10. |
Araññe āhiṇḍanto luddako
dhāvantaṁ migaṁ passitvā sarena vijjhati. Uyyāne āhiṇḍamānamhā kumāramhā brāhmaṇo padumāni yācati. Rathena gacchamānehi amaccehi
saha ācariyo
hasati. Dhaññaṁ ākaṅkhantassa purisassa
dhanaṁ dātuṁ vāṇijo icchati. Goṇe hanantā rukkhe chindantā asappurisā dhanaṁ saṁharituṁ ussahanti. |
|
11. 12. |
Samaṇehi bhāsantā upāsakā saccaṁ adhigantuṁ ussahanti. Rukkhamūle nisīditvā cīvaraṁ sibbantena samaṇena
saddhiṁ upāsako bhāsati. |
3.5 翻譯成巴利文 :(習題解答與文法分析,請見p.89)
|
1. 2. 3. 4. 5. 6. |
洗很多件衣服的人跟正走在路上的男孩說。 婆羅門看到為了喝水而從森林離開的鹿。 很多隻山羊在庭園裡吃從很多棵樹落下的很多葉子。 惡人們想要看殺很多隻鹿的獵人們。 農夫看到正在田野中吃很多種子的很多隻鳥。 進入城市的沙門們想要禮拜正住在寺院裡的佛陀。 |
|
7. 8. 9. 10. 11. 12. |
站在樓梯上的小孩看到正坐在樹上的很多隻猴子。 男孩們給在水裡活動的很多魚飯。 期望福的善人們布施諸施物給諸沙門和遵守諸戒。 人走在森林裡從很多棵樹落下的很多葉子上。 狗試圖去咬正觸摸或打它身體的人的手。 正保護諸戒的智者們開始了解真理。 |
動詞的活用-現在式(present)主動語態
![]()
4.1. 動詞的活用- 現在式(pr.)、主動語態[3]
[1] 到目前為止只有「現在式、主動、第三人稱的單數和複數」已經被介紹,這一課則給詳細的活用或語尾變化。
|
人稱 |
s. (單數) |
p.(複數) |
||||
|
3 |
(so)
pacati |
他煮 |
(Te)
pacanti |
他們煮 |
||
|
2 |
(Tvaṁ) pacasi |
你煮 |
(Tumhe)
pacatha |
你們煮 |
||
|
1 |
(Ahaṁ) pacāmi |
我煮 |
(Mayaṁ) pacāma |
我們煮 |
||
[2]「現在式動詞」在句子構造中的例子:
|
人稱 |
s. (單數) |
p.(複數) |
||||||
|
3 |
So bhattaṁ pacati |
他煮飯 |
Te
bhattaṁ pacanti |
他們煮飯 |
||||
|
2 |
Tvaṁ bhattaṁ pacasi |
你煮飯 |
Tumhe bhattaṁ pacatha |
你們煮飯 |
||||
|
1 |
Ahaṁ bhattaṁ pacāmi |
我煮飯 |
Mayaṁ bhattaṁ pacāma |
我們煮飯 |
||||
[3] 某些有-e結尾語基的動詞,被變化多少不同於到目前為止所學習到的。
它們可以有二個動詞語基 :
1. -e =﹥如:coreti
2. -aya =﹥如:corayati
範例:語基core = to steal 偷
|
人稱 |
s. (單數) |
p.(複數) |
||||
|
3 |
(so)
coreti |
他偷 |
(Te)
corenti |
他們偷 |
||
|
2 |
(Tvaṁ) coresi |
你偷 |
(Tumhe)
coretha |
你們偷 |
||
|
1 |
(Ahaṁ) coremi |
我偷 |
(Mayaṁ) corema |
我們偷 |
||
範例:語基coraya = to steal 偷
|
人稱 |
s. (單數) |
p.(複數) |
||||
|
3 |
(so)
corayati |
他偷 |
(Te)
corayanti |
他們偷 |
||
|
2 |
(Tvaṁ) corayasi |
你偷 |
(Tumhe)
corayatha |
你們偷 |
||
|
1 |
(Ahaṁ) corayāmi |
我偷 |
(Mayaṁ) corayāma |
我們偷 |
||
4.2.一些類似字形變化的動詞如下:
|
動詞(pr.3,s.) |
|||
|
āneti |
取來、帶來、引出 |
deseti |
指示、教示;懺悔 |
|
āmanteti |
呼、相談 |
nimanteti |
招待、邀請 |
|
uḍḍeti |
飛;結、捨 |
neti |
帶走、指導、運 |
|
udeti |
(日月)上升、增、現 |
parivajjeti |
避、迴避、完全放棄 |
|
obhāseti |
照亮、闡釋 |
pāteti |
打倒、落、砍倒 |
|
oloketi |
看、見、眺望 |
pāleti |
守、保護、統治 |
|
katheti |
說、說明、告訴 |
pīḷeti |
壓迫、加害、折磨 |
|
cinteti |
思考、想、考慮 |
pūjeti |
供養、尊敬、崇拜 |
|
chādeti |
覆蓋 |
pūreti |
充滿 |
|
jāleti |
燃、點火 |
manteti |
商議、忠告、討論 |
|
ṭhapeti |
置、保持、放 |
māreti |
殺 |
|
deti (dadāti) |
給 |
ropeti |
種植、生長、增大 |
4.3. 注意從以上動詞的連續體和不定詞,保持- e在語基中而被形成。如:
[1] 連續體(ger.) =﹥ desetvā, cintetvā , pūjetvā , pūretvā等等。
[2] 不定詞(inf.) =﹥ desetuṁ , cintetuṁ , pūjetuṁ , pūretuṁ等等。
4.4.一些有結尾-nā語基的動詞被變化如下:
語基 kiṇā= to buy買
|
人稱 |
s. (單數) |
p.(複數) |
||||
|
3 |
(so)
kiṇāti |
他買 |
(Te)
kiṇanti |
他們買 |
||
|
2 |
(Tvaṁ) kiṇāsi |
你買 |
(Tumhe)
kiṇātha |
你們買 |
||
|
1 |
(Ahaṁ) kiṇāmi |
我買 |
(Mayaṁ) kiṇāma |
我們買 |
||
4.5.一些類似語尾變化的動詞如下:
|
動詞(pr.3,s.) |
|||
|
uggaṇhāti |
學習、把持 |
pahiṇāti |
送 |
|
ocināti |
集、摘、修;輕蔑 |
pāpuṇāti / pappoti |
到達、成就 |
|
gaṇhāti |
取、捕、拿 |
mināti |
計量、衡量 |
|
jānāti |
知道 |
vikkiṇāti |
賣 |
|
jināti |
勝利、贏 |
suṇāti |
聽 |
注意 :「現在式動詞語尾保持不變」應被遵守。
只有vikaraṇa接尾詞,或以根和字尾之間為變化記號表示語尾變化。
4.6.應注意以下動詞的連續體和不定詞形式:
|
|
動詞(pr.3,s.) |
連續體(ger.) |
不定詞(inf.) |
|
1. |
jānāti 知道 |
ñatvā / jānitvā/ jānitaye |
ñātuṁ / jānituṁ |
|
2. |
suṇāti 聽 |
sutvā / suṇitvā |
sotuṁ / suṇituṁ |
|
3. |
pāpuṇāti / pappoti 到達、成就 |
patvā / pāpuṇitvā
|
pāpuṇituṁ / pppotuṁ |
|
4. |
gaṇhāti 拿、捕 |
gahetvā / gaṇhitvā |
gahetuṁ / gaṇhituṁ |
4.7. 二個動詞bhavati
/ hoti (有、是、存在、變成) 和karoti (做,建,造)時常出現在這語言中。它們的連續體和不定詞如下:
[1] 連續體(ger.) =﹥ bhavitvā / hutvā ;katvā
[2] 不定詞(inf.) =﹥
bhavituṁ /
hotuṁ ;kātuṁ
動詞atthi
(to be) <√ as 和karoti
(to do) <√ kR是時常發現的特殊動詞。
它們的變化[4]如下:
|
人稱 |
s. (單數) |
p.(複數) |
||||
|
3 |
(so)
atthi |
他有、是 |
(Te)
santi |
他們有、是 |
||
|
2 |
(Tvaṁ) asi |
你有、是 |
(Tumhe)
attha |
你們有、是 |
||
|
1 |
(Ahaṁ) asmi / amhi |
我有、是 |
(Mayaṁ) asma / amha |
我們有、是 |
||
|
人稱 |
s. (單數) |
p.(複數) |
||||
|
3 |
(so)
karoti |
他做 |
(Te)
karonti |
他們做 |
||
|
2 |
(Tvaṁ) karosi |
你做 |
(Tumhe)
karotha |
你們做 |
||
|
1 |
(Ahaṁ) karomi |
我做 |
(Mayaṁ) karoma |
我們做 |
||

習 題 四
4.8 翻譯成中文 :(習題解答與文法分析,請見p.91)
|
1. 2. 3. |
Tvaṁ mittehi
saddhiṁ
rathena āpaṇamhā bhaṇḍāni āharasi. Ahaṁ udakamhā padumāni āharitvā vāṇijassa dadāmi. Tumhe samaṇānaṁ dātuṁ cīvarāni pariyesatha. |
|
4. |
Mayaṁ sagge uppajjituṁ ākaṅkhamānā sīlāni rakkhāma. |
|
5. |
Te dhammaṁ adhigantuṁ ussahantānaṁ samaṇānaṁ dānaṁ dadanti. |
|
6. 7. 8. 9. 10. |
So
araññamhi
uppatante sakuṇe
passituṁ
pabbataṁ āruhati. Phalāni khādantā tumhe rukkhehi oruhatha. Pāsādaṁ upasaṅkamantaṁ samaṇaṁ disvā bhūpālassa cittaṁ pasīdati. Buddho
vihārasmiṁ sannipatantānaṁ manussānaṁ dhammaṁ deseti. Te patte udakena pūrentā gītaṁ gāyanti. |
|
11. 12. 13. 14. 15. |
Tumhe araññe vasante mige pīḷetvā asappurisā hotha. Mayaṁ āpaṇaṁ gantvā vāṇijehi saddhiṁ kathetvā dhaññaṁ vikkiṇāma. Ahaṁ kassakehi saha khettasmiṁ rukkhe ropemi. Tvaṁ uḍḍentaṁ sukaṁ disvā gaṇhituṁ icchasi. So vane āhiṇḍante goṇe gāmaṁ ānetvā vāṇijānaṁ vikkiṇāti. (雙受詞) |
4.9 翻譯成巴利文 :(習題解答與文法分析,請見p.93)
|
1. 2. 3. 4. 5. 6. |
我叫正在摸狗的身體的小孩。 與正集合在寺院裡的諸沙門說的我們,努力學習真理。 正坐在庭園裡的你們與朋友們一起吃很多個水果。 你坐在座位上之後喝牛奶。 正害怕諸惡行的善人們出生在天界。 統治島的國王勝利。 |
|
7. 8. 9. 10. 11. 12. |
你從很多顆樹摘很多個水果之後送去市場。 我教誡正壓迫在村莊裡很多個農夫的惡人。 正唱很多首歌的你們,眺望飛翔在天空中的很多隻鳥。 我們為了在庭園裡種植很多棵樹而挖很多個洞。 正尋求真理的智者從城市到城市。 正想要出生在天界裡的智者們害怕做惡。 |
動詞的活用-未來式(future)
![]()
5.1. 未來式(fut.)
[一] 未來式(fut.)的形成 =﹥
|
[1] |
動詞√ |
+ |
(-i)+-ssa |
+ |
現在式語尾變化 |
> |
未來式(fut.) |
|
[2] |
動詞語基 |
未來式(fut.)的語尾變化,除了動詞根或語基後加上(i)ssa 外,其後變化相同於現在式的語尾變化。
[二] 未來式(fut.)的活用表 =﹥
[1] 語基paca = to cook煮
|
人稱 |
s. (單數) |
p.(複數) |
||||
|
3 |
(so)
pacissati |
他將煮 |
(Te)
pacissanti |
他們將煮 |
||
|
2 |
(Tvaṁ) pacissasi |
你將煮 |
(Tumhe)
pacissatha |
你們將煮 |
||
|
1 |
(Ahaṁ) pacissāmi |
我將煮 |
(Mayaṁ) pacissāma |
我們將煮 |
||
[2] 語基core = to steal 偷
|
人稱 |
s. (單數) |
p.(複數) |
||||
|
3 |
(so)
coressati |
他將偷 |
(Te)
coressanti |
他們將偷 |
||
|
2 |
(Tvaṁ) coressasi |
你將偷 |
(Tumhe)
coressatha |
你們將偷 |
||
|
1 |
(Ahaṁ) coressāmi |
我將偷 |
(Mayaṁ) coressāma |
我們將偷 |
||
[3] 語基kiṇā = to buy買
|
人稱 |
s. (單數) |
p.(複數) |
||||
|
3 |
(so)
kiṇissati |
他將買 |
(Te)
kiṇissanti |
他們將買 |
||
|
2 |
(Tvaṁ) kiṇissasi |
你將買 |
(Tumhe)
kiṇissatha |
你們將買 |
||
|
1 |
(Ahaṁ) kiṇissāmi |
我將買 |
(Mayaṁ) kiṇissāma |
我們將買 |
||
5.2. 注意下列的形態:
|
|
pr.3,s. |
未來式(fut. 3,s.) |
|
pr.3,s. |
未來式(fut. 3,s.) |
||
|
1. |
gacchati |
gamissati |
將去 |
4. |
tiṭṭhati |
ṭhassati |
將站 |
|
2. |
āgacchati |
āgamissati |
將來 |
5. |
karoti |
karissati |
將做 |
|
3. |
dadāti |
dadissati / dassati |
將給 |
|
|
|
|

習 題 五
5.3 翻譯成中文 :(習題解答與文法分析,請見p.95)
|
1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. |
so pabbatamhā udentaṁ candaṁ passituṁ pāsādaṁ āruhissati. Ahaṁ samuddaṁ taritvā dīpaṁ pāpuṇitvā bhaṇḍāni vikkiṇissāmi. Tumhe vihāraṁ upasaṅkamantā magge pupphāni vikkiṇante manusse passissatha. Mayaṁ bhūpālā dhammena dīpe pālessāma. Pāpaṁ parivajjetvā kusalaṁ karonte sappurise devā pūjessanti. Tvaṁ dhaññena pattaṁ pūretvā ācariyassa dassasi. saccaṁ bhāsantā asappurise anusāsantā paṇḍitā upāsakā bhavissanti. |
5.4 翻譯成巴利文 :(習題解答與文法分析,請見p.96)
|
1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. |
我從佛陀學習法之後,將依法生活在世間裡。 你們聽法之後,會於如來歡喜。 正漫步在森林裡、採集很多個水果的他們會想要喝水。 他拿錢之後將去商店買很多東西。 我們會成為保護戒的善人們。 正在做諸善業的善人們將從沙門們學習法。 看到正從智者問很多個問題的(你的)兒子們之後,你會歡喜。 |
動詞的活用-願望或可能語氣
6.1. 願望(opt.)或可能(pot.)語氣(mood)
[1]「願望」主要表示可能、勸告,和以如果、可能、會(if, might, would)等等那些來表達的想法(【用法】請參見p.140)。
[2] 「願望」(opt.)的形成 =﹥ 動詞語基+-eyya
[3] 語基 paca
= to cook煮
數
|
人稱 |
s. (單數) |
p.(複數) |
||||
|
3 |
(So)
paceyya |
如果他會煮 |
(Te)
paceyyuṁ |
如果他們會煮 |
||
|
2 |
(Tvaṁ) paceyyasi |
如果你會煮 |
(Tumhe)
paceyyātha |
如果你們會煮 |
||
|
1 |
(Ahaṁ) paceyyāmi |
如果我會煮 |
(Mayaṁ) paceyyāma |
如果我們會煮 |
||
* 應注意到第一和第二人稱的語尾類似於現在式的那些語尾變化。
6.2. 以下「不變語
(ind.)」有助於句子的構造法:
|
sace / yadi |
= 假如、如果 |
na |
= 不、無 |
|
ca |
= 和 |
viya |
= 像、類似 |
|
pi |
= 也、相同 |
|
|
6.3. 「願望式動詞」在句子構造中的例子:(【用法】請參見p.138)
|
單數 |
1. |
Sace so
bhattaṁ paceyya,
ahaṁ
bhuñjeyyāmi. |
|
|
如果他煮飯的話,我會吃。 |
|
|
2. |
Sace tvaṁ iccheyyāsi, ahaṁ coraṁ puccheyyāmi. |
|
|
|
如果你喜歡的話,我會問小偷。 |
|
|
3. |
Yadi ahaṁ nagare vihareyyāmi, so
pi nagaraṁ āgaccheyya. |
|
|
|
如果我住在城市的話,他也會來城市。 |
|
|
複數 |
1. |
Sace te
bhattaṁ paceyyuṁ, mayaṁ bhuñjeyyāma. |
|
|
如果他們煮飯的話,我們會吃。 |
|
|
2. |
Sace tumhe iccheyyātha, mayaṁ core puccheyyāma. |
|
|
|
如果你們喜歡的話,我們會問小偷們。 |
|
|
3. |
Yadi mayaṁ nagare vihareyyāma, te
pi nagaraṁ āgaccheyyuṁ. |
|
|
|
如果我們住在城市的話,他們也會來城市。 |

習 題 六
6.4 翻譯成中文 :(習題解答與文法分析,請見p.98)
|
1. 2. 3. 4. 5. 6. |
Sace tvaṁ dhammaṁ suṇeyyāsi,
addhā
(certainly) tvaṁ Buddhassa sāvako bhaveyyāsi. Yadi te gītāni gāyituṁ uggaṇheyyuṁ, ahaṁ pi uggaṇheyyāmi. Sace tvaṁ bījāni pahiṇeyyāsi, kassako
tāni
(them) khette vapeyya. Sace tumhe padumāni ocineyyātha, kumārā tāni Buddhassa pūjeyyuṁ. Yadi mayaṁ bhūpālena saha manteyyāma, amaccā na āgaccheyyuṁ. Sace bhūpālā dhammena dīpe pāleyyuṁ, mayaṁ bhūpālesu pasīdeyyāma. |
6.5 翻譯成巴利文 :(習題解答與文法分析,請見p.99)
|
1. 2. 3. 4. 5. 6. |
如果你覆蓋你的兒子們做的諸惡業的話,他們會變成小偷。 如果你們想要成為諸善人的話,你們會避惡。 如果我們用眼睛看的話,我們會看到在世界中很多事物; 如果我們用心看的話,我們會看到善和惡。 如果天人們出生在人界的話,他們會造諸福業。 如果國王想要依法統治島的話,他會與智者們和大臣們討論。 如果我邀請沙門的話,他將來家說示法。 |
動詞的活用-祈使〔命令〕法(imperative)
![]()
7.1. 祈使〔命令〕法(imp.)
[1] 祈使[命令]法(imp.)是以強勢口吻,表達命令、祝福、懇求或希望等語氣。
(【用法】請參見p.140─[5] 動詞的三時態和命令、可能或願望等語氣的用法)
[2]「命令」(imp.)的活用 =﹥動語基 paca = to cook煮
|
人稱 |
s. (單數) |
p.(複數) |
||||
|
3 |
(So)
pacatu |
讓他煮! |
(Te)
pacantu |
讓他們煮! |
||
|
2 |
(Tvaṁ) paca, pacāhi |
你煮! |
(Tumhe)
pacatha |
你們煮! |
||
|
1 |
(Ahaṁ) pacāmi |
讓我煮! |
(Mayaṁ) pacāma |
讓我們煮! |
||
* 應被注意到-第二和第一人稱的單數和複數有如在現在式中的相同型式。
「禁止」的不變語mā也與「命令式」一起被使用。
7.2. 「命令式動詞」在句子構造中的例子:
|
單數 |
1. |
So vāṇijānaṁ bhattaṁ pacatu. |
讓他為商人們煮飯! |
|
2. |
Tvaṁ rathena nagaraṁ gaccha / gacchāhi. |
你坐車去城市吧! |
|
|
3. |
Ahaṁ dhammaṁ uggaṇhāmi. |
讓我學習法! |
|
|
複數 |
1. |
Te vāṇijānaṁ bhattaṁ pacantu. |
讓他們為商人們煮飯! |
|
2. |
Tumhe rathena
nagaraṁ gacchatha. |
你們坐車去城市吧! |
|
|
3. |
Mayaṁ dhammaṁ uggaṇhāma. |
讓我們學習法! |
「禁止」的不變語mā [5]
﹝範例﹞
1. Mā tumhe
saccaṁ parivajjetha.
=﹥你們不要避真理!
2. Mā te
uyyānamhi
pupphāni ocinantu.
=﹥讓他們不要在公園裡採集很多株花!

習 題 七
7.3 翻譯成中文 :(習題解答與文法分析,請見p.100)
|
1. 2. 3. |
Bhūpālā dhammena dīpaṁ pālentu. Mā manusso bhāyatu,
sace so saccaṁ jānāti, bhāsatu. Tumhe pāpaṁ karonte putte ovadatha. |
|
4. 5. 6. 7. 8. |
Sugato dhammaṁ desetu, sāvakā ca upāsakā ca vihārasmiṁ nisīdanti. Mā te pāpakammāni katvā manussalokamhā cavitvā narake (in purgatory) uppajjantu. Mā tvaṁ sunakhaṁ āmasāhi,
so taṁ
(you) ḍaseyya. Putta, mā tvaṁ pāpamitte upasaṅkama. Mā suvaṇṇaṁ coretvā gacchantā corā samuddaṁ tarantu. |
7.4 翻譯成巴利文 :(習題解答與文法分析,請見p.102)
|
1. 2. 3. 4. 5. 6. |
希望正統治島的國王正當地保護人們! 讓正在公園裡玩的孩子們採集正在落下的很多葉子! 不要讓小孩從樓梯下來!他將掉下。 兒子們!你們不要造諸惡而應正當地生活吧! 優婆塞們!你們應努力避惡之後而做諸善行! 讓用嘴正叼很多個水果的很多隻鸚鵡飛走吧! |
動詞的活用-過去式(aorist)

8.1. 過去式(aor.)
[一] 有 -a結尾語基的動詞活用(conjugation):
[1] 語基 paca = to cook煮
|
人稱 |
s. (單數) |
p.(複數) |
||||
|
3 |
(So) apaci,
paci |
他煮了 |
(Te) apaciṁsu,
paciṁsu |
他們煮了 |
||
|
2 |
(Tvaṁ) apaci, paci |
你煮了 |
(Tumhe) apacittha, pacittha |
你們煮了 |
||
|
1 |
(Ahaṁ) apaciṁ, paciṁ |
我煮了 |
(Mayaṁ) apacimha, pacimha |
我們煮了 |
||

應注意
|
1. |
a- 在a-paci, a-paciṁsu等等中不是一個否定的接頭詞[6]。 |
|
|
它是一個表示「過去式」的附加接頭成分。 |
|
2. |
有結尾-nā語基的動詞同樣用如上之「過去式」變化。 |
|
|
如:vikkiṇāti賣。 |
[2] 在句子構造中的例子:
|
單數 |
1. |
Bhūpālo dīpe cari / acari. |
國王在島上散步了。 |
|
2. |
Tvaṁ
bhaṇḍāni vikkiṇi. |
你賣了很多東西。 |
|
|
3. |
Ahaṁ
pabbataṁ āruhiṁ. |
我登上了山。 |
|
|
複數 |
1. |
Bhūpālā dīpesu cariṁsu/ acariṁsu. |
國王們在很多個島上散步了。 |
|
2. |
Tumhe bhaṇḍāni vikkiṇittha. |
你們賣了很多東西。 |
|
|
3. |
Mayaṁ
pabbate āruhimha. |
我們登上了很多座山。 |
[二] 有 -e結尾語基的動詞活用(conjugation) :
[1] 語基core = to steal偷 (請參考p.139 「動詞的活用表」之[3]表。)
|
人稱 |
s. (單數) |
p.(複數) |
||||
|
3 |
(So)
coresi, corayi |
他偷了 |
(Te)
coresuṁ, corayiṁsu |
他們偷了 |
||
|
2 |
(Tvaṁ) coresi |
你偷了 |
(Tumhe)
corayitha |
你們偷了 |
||
|
1 |
(Ahaṁ) coresiṁ, corayiṁ |
我偷了 |
(Mayaṁ) corayimha |
我們偷了 |
||
[2] 在句子構造中的例子:
|
單數 |
1. |
Samaṇo
dhammaṁ desesi. |
沙門說示了佛法。 |
|
2. |
Tvaṁ
pupphāni pūjesi. |
你供養了很多株花。 |
|
|
3. |
Ahaṁ dīpaṁ jālesiṁ / jālayiṁ. |
我點了燈。 |
|
|
複數 |
1. |
Samaṇā
dhammaṁ desesuṁ /
desayiṁsu. |
沙門們說示了佛法。 |
|
2. |
Tumhe pupphāni pūjayittha. |
你們供養了很多株花。 |
|
|
3. |
Mayaṁ dīpe jālayimha. |
我們點了很多盞燈。 |

習 題 八
8.2 翻譯成中文 :(習題解答與文法分析,請見p.102)
|
1. 2. 3. 4. 5. |
Kassako khettaṁ kasitvā nahāyituṁ udakaṁ otari. Upāskā āsanehi uṭṭhahitvā dhammaṁ desetuṁ upasaṅkamantaṁ samaṇaṁ vandiṁsu. Ahaṁ puttassa dātuṁ dussaṁ sibbanto gītaṁ gāyiṁ. Ācariyo āsanaṁ dussena chādetvā samaṇaṁ nisīdituṁ nimantesi. Dhammaṁ uggaṇhitvā samaṇo bhavituṁ ākaṅkhamāno amacco ācariyaṁ pariyesamāno Buddhaṁ upasaṅkami. |
8.3 翻譯成巴利文 :(習題解答與文法分析,請見p.104)
|
1. 2. 3. 4. |
小孩用水灑很多株蓮花之後而用它們供養了佛陀。 很多隻鸚鵡和很多隻烏鴉從很多棵樹飛向了天空。 我對為了看國王而集合之後、正坐在庭園裡的人們說了。 看到正進入房子的蛇之後,我們害怕了。 |
-ā陰性名詞的語尾變化
9.1. -ā結尾的陰(女)性名詞的語尾變化(曲用declension)
範例:Vanitā = woman女人
|
格 |
s. (單數) |
p.(複數) |
||||
|
1. |
nom. |
主 |
vanitā |
vanitā, vanitāyo |
||
|
2. |
acc. |
對 |
vanitaṁ |
vanitā, vanitāyo |
||
|
3. |
ins. |
具 |
vanitāya |
vanitāhi (vanitābhi) |
||
|
4. |
dat. |
與 |
vanitāya |
vanitānaṁ |
||
|
5. |
abl. |
奪 |
vanitāya |
vanitāhi (vanitābhi) |
||
|
6. |
gen. |
屬 |
vanitāya |
vanitānaṁ |
||
|
7. |
loc. |
處 |
vanitāya, vanitāyaṁ |
vanitāsu |
||
|
8. |
voc. |
呼 |
vanite |
vanitā, vanitāyo |
||
9.2 單字集-以下名詞同樣地字尾變化(大部分-ā結尾的名詞是陰性)
|
-ā結尾的陰性名詞 |
|||
|
ammā kaññā kathā khudā gaṅgā gīvā |
母親 女孩 談話、言論、演說 飢餓 恆河 頸、脖子 |
parisā pipāsā bhariyā mañjūsā mālā latā |
大眾、集會處 渴、渴望、欲求;大酒家 妻子、太太 盒子、寶函 花環、花鬘 蔓草 |
|
guhā chāyā jivhā dārikā devatā nāvā paññā |
洞窟、洞穴、心 影子 舌頭 女孩 天人 船、舟 慧、般若 |
vālukā saddhā sabhā sākhā sālā surā |
沙子 信仰、信、信用 會議、集會 分枝、枝條;溪流、支流、渠 講堂、會堂、小屋、家屋 榖酒 |
9.3 單字集-動詞
|
動詞(pr.3,s.) |
|||
|
anubandhati |
跟隨、追蹤、隨 |
nilīyati |
棲止、潛藏、隱藏 |
|
kujjhati |
發怒、生氣 |
nivāreti |
防護、遮止 |
|
dukkhaṁ vindati |
知苦 |
pakkhipati |
投入、含、裝、放置 |
|
namassati |
禮拜、拜 |
paṭiyādeti |
準備、安排、整頓 |
|
parivāreti |
圍繞、陪伴 |
sakkoti |
能、能夠 |
|
poseti |
養育、教養 |
sallapati |
會談、共語 |
|
modati |
喜悅、喜歡 |
sukhaṁ vindati |
知樂 |
|
vāyamati |
努力、勤勉 |
|
|

習 題 九
9.4 翻譯成中文 :(習題解答與文法分析,請見p.104)
|
1. 2. 3. 4. 5. |
sace sabhāyaṁ kaññāyo katheyyuṁ ahaṁ pi kathessāmi. Vanitā rukkhassa sākhāyo chinditvā ākaḍḍhi. devatāyo puññāni karonte dhammena jīvante manusse rakkhantu. Khudāya
pīḷentaṁ gilānaṁ yācakaṁ disvā ammā bhattaṁ adadi / adāsi. Parisaṁ parivāretvā pāsādamhā nikkhamantaṁ bhūpālaṁ disvā vanitāyo modanti. |
9.5 翻譯成巴利文 :(習題解答與文法分析,請見p.105)
|
1. 2. 3. 4. |
正要向我的媽媽問去寺院的路,男人在路上站立了。 正坐在房子的蔭影裡,女孩們割蔓草的很多枝條。 拿籃子和錢之後,女孩去了市場買玉米。 看到正睡在洞穴裡的獅子之後,女人跑了。 |
過去分詞(past participle)
10.1. 過去分詞(pp.)
過去分詞(pp.)的形成 :
[1] 動詞√+(-i-)+ -ta =﹥範例:
|
pr.3,s. |
√ |
+ |
(-i-) |
+ |
ta |
= |
過去分詞 |
中文 |
|
pacati |
pac
|
+ |
i |
+ |
ta |
= |
pacita |
已被煮、已煮 |
|
bhāsati |
bhās |
+ |
i |
+ |
ta |
= |
bhāsita |
已被說、已說 |
|
yācati |
yāc |
+ |
i |
+ |
ta |
= |
yācita |
已被乞討、已乞求 |
|
deseti |
diś |
+ |
i |
+ |
ta |
= |
desita |
已被說示、已說示 |
|
pūjeti |
pūj |
+ |
i |
+ |
ta |
= |
pūjita |
已被供養、已供養 |
|
gacchati |
gam |
+ |
|
+ |
ta |
= |
gata |
已去、到達 |
|
hanati |
han |
+ |
|
+ |
ta |
= |
hata |
已被殺、已殺 |
|
nayati
/ neti |
nī |
+ |
|
+ |
ta |
= |
nīta |
已被帶、完成、已被 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
確定、已確定 |
[2] 動詞√+-na =﹥範例:
|
pr.3,s. |
|
√ |
+ |
na |
= |
過去分詞 |
中文 |
|
chindati bhindati nisīdati tarati |
ni
+ |
chid bhid sad tR |
+ + + + |
na na na na |
= = = = |
chinna bhinna nisinna tiṇṇa |
被砍、被割、被切 被打破、被破壞 已坐 已渡、已渡脫 |
10.2. 過去分詞有【被動義】=﹥當它們由【及物動詞[7]】(vt.) 而被形成時;
過去分詞有【主動義】=﹥當它們由【不及物動詞】(vi.) 而被形成時。
![]()
過去分詞的語尾變化有三性 陽性和中性、結尾-a
陰性、結尾-ā
[1]
pacati, chindati, nimanteti是及物動詞,因此:
pacito
odano = 已被煮的飯(被動義)
chinnaṁ paṇṇaṁ =已被割的葉子(被動義)
nimantitā kaññā =已被邀請的女孩(被動義).
[2]
gacchati, patati, tiṭṭhati是不及物動詞,因此:
manusso
gato (hoti) = 人已經走 (主動義) ;
pupphaṁ patitaṁ (hoti) = 花已經落下 (主動義) ;
kaññā ṭhitā (hoti) = 女孩已經站著 (主動義).
10.3 以下是一些過去分詞(pp.):
|
|
pr.3,s. |
過去分詞 |
中文意思 |
|
pr.3,s. |
過去分詞 |
中文意思 |
|
|
1. |
kasati |
kasita, kaṭṭha |
被耕作 |
19. |
pivati |
pīta |
已被喝、 已喝 |
|
|
2. |
pucchati |
pucchita, puṭṭha |
已被問、 已問 |
20. |
cavati |
cuta |
已離開、 已死 |
|
|
3. |
pacati |
pacita, pakka |
已被煮、 已煮 |
21. |
hanati |
hata |
被殺 |
|
|
4. |
ḍasati |
daṭṭha |
被咬 |
22. |
nikkhamati |
nikkhanta |
已離開 |
|
|
5. |
phusati |
phuṭṭha |
被觸 |
23. |
jānāti |
ñāta |
已知 |
|
|
6. |
pavisati |
paviṭtha |
已進入 |
24. |
suṇāti |
suta |
已聽、 已被聽 |
|
|
7. |
āmasati |
āmasita,
āmaṭṭha |
已被摸、 已摸 |
25. |
mināti |
mita |
已被衡量、 已計量 |
|
|
8. |
labhati |
laddha, labhita |
已得到、 已得到 |
26. |
gaṇhāti |
gahita |
已被拿、 已拿 |
|
|
9. |
ārabhati |
āraddha |
已開始 |
27. |
kiṇāti |
kīta |
已被買、 已買 |
|
|
10. |
bhavati |
bhūta |
已有、已是 、已存在 |
28. |
pāpuṇāti |
patta |
已得、到達 |
|
|
11. |
bhuñjati |
bhuñjita,
bhutta |
已吃 |
29. |
karoti |
kata |
已被做、 已做 |
|
|
12. |
vapati |
vutta |
已被播種、 已播種 |
30. |
tiṭṭhati |
ṭhita |
已站、停 住、生存 |
|
|
13. |
vasati |
vuttha |
已被住、 已住 |
31. |
harati |
haṭa |
已帶走、 被帶走 |
|
|
14. |
āsiñcati |
āsitta |
已被灑、 已灑 |
32. |
kujjhati |
kuddha |
已生氣、發怒 |
|
|
15. |
khipati |
khitta |
已被捨、 已捨 |
33. |
dadāti |
dinna |
已被給、 已給 |
|
|
16. |
dhovati |
dhovita, dhota |
已跑 |
34. |
pasīdati |
pasanna |
已歡喜 |
|
|
17. |
pajahati |
pahīna |
已放棄 |
35. |
passati |
diṭṭha,
(dū) |
已被看、 已看 |
|
|
18. |
vivarati |
vivaṭa |
已打開、 已被打開 |
36. |
muñcati |
mutta |
已解脫 |
|
10.4. 「過去分詞」在句子構造中的例子:(請參考p.147-148 之「四、分詞」單元)
|
1. |
Upāsakehi
vihāraṁ paviṭṭho
Buddho diṭṭho hoti. |
|
|
已經進入寺院的佛陀被優婆塞們看見。 |
|
2. |
Te Buddhena desitaṁ dhammaṁ suṇiṁsu. |
|
|
他們聽聞了已被佛陀開示的法。 |
|
3. |
Dārikāya āhaṭāni
bhaṇḍāni
ammā piṭakesu pakkhipi. |
|
|
媽媽放了已被女孩帶來的很多東西在很多個籃子裡。 |
|
4. |
Vāṇijo
patitassa rukkhassa sākhāyo chindi. |
|
|
商人砍了已倒下樹的很多分枝。 |
|
5. |
Mayaṁ
udakena āsittehi
pupphehi Buddhaṁ pūjema. |
|
|
我們以已用水灑的很多株花供養佛陀。 |
|
6. |
Kassakena kasite khette sūkaro sayati. |
|
|
豬睡在已被農夫耕作的田裡。 |

習 題 十
10.5. 翻譯成中文 :(習題解答與文法分析,請見p.106)
|
1. 2. 3. 4. 5. |
Ammāya
mañjūsāyaṁ pakkhittaṁ suvaṇṇaṁ dārikā na gaṇhi. Dhotāni vatthāni gahetvā bhariyā udakamhā uttari. Buddhā
devehi ca narehi ca pūjitā honti. Vanitāya dussena chādite āsane samaṇo nisīditvā sannipatitāya
parisāya
dhammaṁ
desesi. Sāvakehi
ca upāsakehi
ca parivārito
Buddho vihārassa
chāyāya nisinno hoti. |
10.6. 翻譯成巴利文 :(習題解答與文法分析,請見p.107)
|
1. 2. 3. 4. |
已來到會堂的人不能跟大臣們說話了。 諸佛和他們的弟子們被諸天人和人們禮拜。 商人賣了被女人們縫的很多件衣服。 已坐在樹下的女孩們玩弄了沙子。(ins. 具格) |
-i和 -ī陰性名詞的語尾變化
11.1. -i結尾的陰(女)性名詞語尾變化(曲用declension)
範例: Bhūmi = earth, ground地、土地
|
格 |
s. (單數) |
p.(複數) |
||||
|
1. |
nom. |
主 |
bhūmi |
bhūmī, bhūmiyo |
||
|
2. |
acc. |
對 |
bhūmiṁ |
bhūmī, bhūmiyo |
||
|
3. |
ins. |
具 |
bhūmiyā |
bhūmīhi, (bhūmībhi) |
||
|
4. |
dat. |
與 |
bhūmiyā |
bhūmīnaṁ |
||
|
5. |
abl. |
奪 |
bhūmiyā |
bhūmīhi, (bhūmībhi) |
||
|
6. |
gen. |
屬 |
bhūmiyā |
bhūmīnaṁ |
||
|
7. |
loc. |
處 |
bhūmiyā, bhūmiyaṁ |
bhūmīsu |
||
|
8. |
voc. |
呼 |
bhūmi |
bhūmī, bhūmiyo |
||
* -ī結尾的陰(女)性名詞也類似-i結尾的語尾變化,
除了「主格」和「呼格」的「單數」結尾-ī之外。
11.2 單字集-以下名詞同樣地字尾變化
|
[1] -i結尾的陰性名詞 |
[2] -ī結尾的陰性名詞 |
||
|
asani |
雷電、電光、矢 |
kadalī |
香蕉;羚鹿 |
|
aṅguli |
手指 |
kumārī |
女孩 |
|
aṭavi |
森林、林人 |
gāvī |
牝牛 |
|
iddhi |
神通 |
taruṇī |
少婦 |
|
doṇi |
小船;木桶、槽 |
nadī |
河流 |
|
nāḷi |
筒、管、計量單位 |
nārī/ itthī |
女人 |
|
yaṭṭhi |
手杖、棒 |
pokkharaṇī |
蓮池、池水 |
|
yuvati |
少女、閨女 |
bhaginī |
姊妹 |
|
ratti |
夜晚 |
brāhmaṇī |
女婆羅門 |
|
ramsi |
光線 |
rājinī/ devī |
皇后 |
|
sammajjani |
掃帚 |
vāpī |
池塘、沼 |
11.3 單字集-動詞:
|
動詞(pr.3,s.) |
|||
|
āroceti |
告訴、告知、宣告 |
vissajjeti |
花用、度過、回答、 分布、放棄、送出、 放掉、吐露 |
|
nīhareti |
取出、驅逐、除去 |
||
|
paṭicchādeti |
覆藏、包 |
||
|
pattheti |
希求、欲求、渴望 |
viheṭheti |
壓迫、困、害 |
|
peseti |
遣使、送、命令 |
veṭheti |
包、捲、纏、遮蔽 |
|
|
|
vyākaroti |
解說、解答、記說 |

習 題 十一
11.4. 翻譯成中文 :(習題解答與文法分析,請見p.108)
|
1. 2. 3. 4. 5. |
Bhūpālo rājiniyā saddhiṁ nāvāya nadiṁ taranto udake carante macche
olokento amaccehi saddhiṁ katheti. Yuvatiyā puṭṭhaṁ pañhaṁ vyākātuṁ asakkonto ahaṁ tāya (with her) saddhiṁ sallapituṁ ārabhiṁ. Bhaginiyā saddhiṁ pokkharaṇiyā tīre (bank) ṭhatvā so padumāni ocinituṁ vāyami. Rattiyā samuddasmiṁ patitā candassa rasmiyo oloketvā taruṇiyo modiṁsu. Bhaginiyā dussena veṭhetvā mañcasmiṁ ṭhapitaṁ bhaṇḍaṁ itthī mañjūsāyaṁ pakkhipi. |
11.5. 翻譯成巴利文 :(習題解答與文法分析,請見p.109)
|
1. 2. 3. 4. 5. |
有很多株蓮花和很多條魚在國王的庭園裡的很多個蓮池中。 少婦們從池塘摘了很多株蓮花之後而放了那些在地上。 皇后跟乘船渡河之後而來的姊妹們說了。 你們去了河洗澡之後,聽到雷電的隆隆響(雷鳴)後而害怕了。 我們能解說在集會所裡女人們所問的很多個問題。 |
第十二課
現在分詞(present participle)─陰性
![]()
12.1. 現在分詞(ppr.) (連載)
[一] 這一課是第3課的繼續,而且應與那一課一起學習。在第3課學習到
-a的動詞語基+-nta
/ -māna =﹥ 形成現在分詞(ppr.)、陽性和中性
範例: paca + nta = pacanta正在煮
paca + māna = pacamāna正在煮
語尾變化(曲用) =﹥像-a結尾陽性和中性那樣語尾變化。
[二] 更進一步地應注意 =﹥
[1] e
/ -aya的動詞語基的形成現在分詞狀況:
-e的動詞語基+-nta
-aya的動詞語基+-māna
範例: core + nta =
corenta正偷
coraya +
māna = corayamāna正偷

[2] -nā的動詞語基+-nta / -māna>-na+ -nta / -māna
範例:kiṇā + nta = kiṇanta正買
kiṇā + māna = kiṇamāna正買
suṇā + nta = suṇanta正聽
suṇā + māna = suṇamāna正聽
* -nta結尾比-māna結尾更常出現在巴利文學中。
12.2.
現在分詞(ppr.)陰性的形成 =﹥ 動詞語基+ -ntī / -mānā
範例:
paca
+ ntī = pacantī
paca
+ mānā = pacamānā
core
+ ntī = corentī
coraya
+ mānā = corayamānā
kiṇā +
ntī= kiṇantī
kiṇā +
mānā= kiṇamānā
語尾變化(曲用) =﹥
加-ntī現在分詞 =﹥變化像-ī結尾之陰性名詞
加-mānā現在分詞 =﹥變化像 -ā 結尾之陰性名詞
範例:pacantī的陰(女)性名詞語尾變化(曲用declension)
|
格 |
s. (單數) |
p.(複數) |
||||
|
1. |
nom. |
主 |
pacantī |
pacantī, pacantiyo |
||
|
2. |
acc. |
對 |
pacantiṁ |
pacantī pacantiyo |
||
|
3. |
ins. |
具 |
pacantiyā |
pacantīhi, (pacantībhi) |
||
|
4. |
dat. |
與 |
pacantiyā |
pacantīnaṁ |
||
|
5. |
abl. |
奪 |
pacantiyā |
pacantīhi, (pacantībhi) |
||
|
6. |
gen. |
屬 |
pacantiyā |
pacantīnaṁ |
||
|
7. |
loc. |
處 |
pacantiyā, pacantiyaṁ |
pacantīsu |
||
|
8. |
voc. |
呼 |
pacantī |
pacantī, pacantiyo |
||
12.3. 「現在分詞修飾陰性名詞」在句子構造中的例子:(用法請參考p.141-142之「動詞的造語法簡介」單元和p.147-148 之「四、分詞」單元)
|
單數 |
. |
|
|
|
1 |
Ammā bhattaṁ pacantā kaññāya
saddhiṁ
katheti. |
(主格) |
|
|
|
正在煮飯的媽媽跟女孩說。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
2. |
Kaññā bhattaṁ pacantiṁ ammaṁ passati. |
(對格) |
|
|
|
女孩看正在煮飯的媽媽。 |
|
|
|
|
|
|
|
|
3. |
Kaññā bhattaṁ pacantiyā ammāya
udakaṁ
deti.
|
(與格) |
|
|
|
女孩給正在煮飯的媽媽水。 |
|
|
|
複數 |
1. |
Bhattaṁ pacantiyo ammāyo kaññāhi saddhiṁ kathenti. |
(主格) |
|
正在煮飯的媽媽們跟女孩們說。 |
|
||
|
2. |
Kaññāyo bhattaṁ pacantiyo ammāyo passanti. |
(對格) |
|
|
|
女孩們看正在煮飯的媽媽們。 |
|
|
|
3. |
Kaññāyo bhattaṁ pacantīnaṁ ammānaṁ udakaṁ denti. |
(與格) |
|
|
|
女孩們給正在煮飯的媽媽們水。 |
|
* 同樣地,【現在分詞】可以使所有的格字尾變化與它們所修飾的名詞一致。

習 題 十二
12.4. 翻譯成中文 :(習題解答與文法分析,請見p.110)
|
1. 2. 3. 4. 5. |
Khette phalāni corentī dārikā kassakaṁ disvā bhāyiitvā dhāvituṁ ārabhi. Buddhassa sāvakena desitaṁ dhammaṁ sutvā yuvati saccaṁ adhigantuṁ icchantī ammāya saddhiṁ mantesi. Sayantaṁ sunakhaṁ āmasantī kumārī gehadvāre nisinnā hoti. Rājinī nārīhi puṭṭhe pañhe vyakarontī sabhāyaṁ nisinnā parisaṁ āmantetvā kathaṁ
kathesi. Aṭaviṁ gantvā rukkhaṁ chinditvā sākhāyo ākaḍḍhantiyo itthiyo
sigāle
disvā bhāyiṁsu. |
|
6. 7. 8. 9. 10. |
sāṭakena veṭhetvā nilīyitaṁ suvaṇṇaṁ passituṁ ākaṅkhamānā yuvati
ovarakassa (room) dvāraṁ vivari. Mayaṁ sappurisā bhavituṁ ākaṅkhamānā samaṇe upasaṅkamma dhammaṁ sutvā kusalaṁ kātuṁ ārabhimha. Saccaṁ ñātuṁ ussahantā brāhmaṇā sahāyakehi saha mantayiṁsu. Aṭaviyaṁ viharantā migā ca goṇā ca varāhā ca sīhamhā bhāyanti. samaṇā
saddhāya
upāsakehi
dinnaṁ
bhuñjitvā saccaṁ adhigantuṁ vāyamantā sīlāni rakkhanti. |
12.5. 翻譯成巴利文 :(習題解答與文法分析,請見p.112)
|
1. 2. 3. 4. 5. 6. |
正不想要困住鳥的女人從籠子放了它。 正不能從樹採很多個水果的女孩叫了農夫。 正在樹下唱的女孩們開始了跳舞。 正想要得到利益的女人們在很多間商店裡賣了很多件衣服。 正在折磨女人們和孩子們的他們是惡人們。 我們因為正在造很多惡行的女人們而發怒之後,離開了講堂。 |
未來被動分詞(fpp. )或義務分詞(grd.)
![]()
13.1. 未來被動分詞[8](fpp. / grd.)
[1]「未來被動分詞」(future passive
participle)有時被稱為「可能分詞」(potential participle)﹔或「義務分詞participle of necessity」,也叫做「gerundive」(grd.)。
[2] 未來被動分詞的形成=﹥以動詞語基+-tabba
/ -anīya而形成。
-tabba大部分被附加相關的母音-i-。
|
[3] |
語尾變化(曲用) |
=﹥ |
1.像[-a結尾之陽性和中性名詞]樣語尾變化。 |
|
|
|
2.像[-ā結尾之陰性名詞]那樣語尾變化。 |
[4] 意 義=﹥表示像這樣的想法:'must,'
'should be' and 'fit to be.'
必須、 應該、適宜…等等。
也可用此來代替「願望法」。
範例: pacati - pacitabba
/ pacanīya 應被煮
bhuñjati - bhuñjitabba / bhojanīya應被吃(軟食)
karoti - kātabba / karaṇīya 應被做
[5] 用 法=﹥【未來被動分詞進階用法】請參見p.148-149
13.2. 在句子構造中的例子:
|
|
|
|
1. |
Ammā pacitabbaṁ / pacanīyaṁ taṇḍulaṁ (raw rice) piṭake ṭhapesi. |
|
|
媽媽放了應被煮的生米在籃子裡。 |
|
|
|
|
2. |
Dārikāya bhuñjitabbaṁ / bhojanīyaṁ odanaṁ ahaṁ na bhuñjissāmi. |
|
|
我不會吃應被女孩吃的飯。 |
|
|
|
|
3. |
Kassakena kātabbaṁ / karaṇīyaṁ kammaṁ kātuṁ tvaṁ icchasi. |
|
|
你想要做應被農夫做的事。 |

習 題 十三
13.3. 翻譯成中文 :(習題解答與文法分析,請見p.113)
|
1. 2. 3. 4. 5. |
Upāsakehi
samaṇā
vanditabbā
honti. Sappurisā pūjanīye pūjenti, asappurisā tathā (likewise) na karonti. Manussehi dhammo uggaṇhitabbo, saccaṁ adhigantabbaṁ hoti. Manussehi dānāni dātabbāni, sīlāni rakkhitabbāni, puññāni kātabbāni. Kathetabbaṁ vā akathetabbaṁ vā ajānanto asappuriso mā sabhāyaṁ nisīdatu. |
|
6. 7. 8. 9. 10. |
Upāsakena
puṭṭho
pañho
paṇḍitena
vyākātabbo hoti. Uyyāne
ropitā
rukkhā na
chinditabbā
honti. Kusalaṁ ajānitvā pāpaṁ karontā kumārā na akkositabbā te samaṇehi ca paṇḍitehi
ca sappurisehi ca anusāsitabbā. Asappurisā parivajjetabbā mā tumhe tehi saddhiṁ (with them) gāme āhiṇḍatha. Surā na
pātabbā sace piveyyātha tumhe gilānā bhavissatha. |
13.4. 翻譯成巴利文 :(習題解答與文法分析,請見p.115)
|
1. 2. 3. 4. 5. 6. |
在夜晚人們應點很多盞燈! 很多事物應被用眼睛看到,很多味道應被用舌頭嚐。 很多株花不應被在公園裡漫步的人們摘。 惡不應被人們做(人們不應做惡)。 在島中的人們應被國王和他的大臣們保護。 正睡在很多個洞裡的很多隻獅子不應被人們接近。 |
使役動詞(causative)
![]()
14.1. 使役動詞(caus.)
2.
-e / -aya結尾的動詞語基通常取接尾詞-ape / -āpaya而形成「使役動詞」。
3.
在有使役動詞的句子中,完成動作的作者(agent)以【對格或具格】來
表達。
[2] 範例:
pacati - pāceti / pācayati / pacāpeti / pācāpayati令煮、使煮
bhuñjati - bhojeti / bhojāpeti 令吃、使吃(養)
coreti - corāpeti / corāpayati 令偷、使偷
kināti - kiṇāpeti / kiṇāpayati
令買、使買
karoti - kāreti / kārāpayati 令做、使做
dadāti / deti -dāpeti / dāpayati
令給、使給
14.2. 在句子構造中的例子:
|
1. |
Ammā bhaginiṁ bhattaṁ pacāpeti. |
|
|
媽媽使姊妹煮飯。 |
|
2. |
Bhūpālo samaṇe ca yācake ca bhojāpesi. |
|
|
國王養了很多沙門和很多乞丐。 |
|
3. |
Coro mittena
kakacaṁ corāpetvā vanaṁ dhāvi. |
|
|
小偷使朋友偷鋸子之後而跑到了森林 |
|
4. |
Vejjo puttena āpaṇamhā khīraṁ kiṇāpesi. |
|
|
醫生使兒子從商店買了牛奶。 |
|
5. |
Upāsakā amaccena samaṇānaṁ vihāraṁ kārāpesuṁ. |
|
|
優婆塞們使大臣蓋了寺院給沙門們。 |
|
6. |
Yuvati
bhaginiyā ācariyassa mūlaṁ dāpetvā sippaṁ uggaṇhi. |
|
|
少女使姊妹給老師錢之後而學習了技藝。 |
|
7. |
Brāhmaṇo coraṁ / corena saccaṁ bhāsāpetuṁ vāyami. |
|
|
婆羅門曾努力使小偷說真實。 |

習 題 十四
14.3. 翻譯成中文 :(習題解答與文法分析,請見p.116)
|
1. 2. 3. 4. 5. |
Ammā
samaṇehi
asappurise putte anusāsāpesi. Tumhe manusse pīḷente core āmantāpetvā ovadatha. Vāṇijo kassakena rukkhe chindāpetvā / chedāpetvā sakaṭena nagaraṁ netvā vikkiṇi. Samaṇo
upāsake
sannipātāpetvā dhammaṁ desesi. Mātulo
kumārehi
pupphāni
ca phalāni
ca ocināpesi. |
|
6. 7. 8. 9. 10. |
Dārikā sunakhaṁ pokkharaṇiṁ otarāpesi. Amacco vāṇije ca kassake ca pakkosāpetvā pucchissati. Brāhmaṇo ācariyena kumāriṁ dhammaṁ uggaṇhāpesi. Upāsakā samaṇe āsanesu nisīdāpetvā bhojāpesuṁ. Sappurisena kārāpitesu
vihāresu
samaṇā
vasanti. |
14.4. 翻譯成巴利文 :(習題解答與文法分析,請見p.117)
|
1. 2. 3. 4. 5. |
惡人使兒子們射很多隻鳥。 優婆塞們將使沙門開示法。 女人們使她們的小孩們禮敬佛陀的弟子們 農夫使樹掉進了洞裡。 婆羅門使佛陀的弟子開示了他的親族們。 |
-u陰性名詞 和 -i. -ī. -u. –ū陽性名詞
15.1. -u結尾的陰(女)性名詞語尾變化(曲用declension)(1)
[1] 範例:dhenu -
cow 乳牛、牝牛
|
格 |
s. (單數) |
p.(複數) |
||||
|
1. |
nom. |
主 |
dhenu |
dhenū, dhenuyo |
||
|
2. |
acc. |
對 |
dhenuṁ |
dhenū, dhenuyo |
||
|
3. |
ins. |
具 |
dhenuyā |
dhenūhi,
(dhenūbhi) |
||
|
4. |
dat. |
與 |
dhenuyā |
dhenūnaṁ |
||
|
5. |
abl. |
奪 |
dhenuyā |
dhenūhi, (dhenūbhi) |
||
|
6. |
gen. |
屬 |
dhenuyā |
dhenūnaṁ |
||
|
7. |
loc. |
處 |
dhenuyā, dhenuyaṁ |
dhenūsu |
||
|
8. |
voc. |
呼 |
dhenu |
dhenū, dhenuyo |
||
[2]「 -u陰性名詞」單字集-以下名詞同樣地語尾變化:
|
-u結尾的陰性名詞 |
|||
|
kaṇeru |
幼象 |
yāgu |
粥 |
|
kāsu |
坑 |
rajju |
繩、紐、繩索、細帶 |
|
daddu |
皮膚病、溼疹 |
vijju |
電光 |
|
dhātu |
元素、界;遺骨 |
sassu |
岳母、婆婆 |
[3] 「動詞」單字集-
|
動詞(pr.3,s.) |
|||
|
obhāseti |
照明、說明 |
bhajati |
親近、侍奉 |
|
chaḍḍeti |
捨、吐、除、拋 |
bhañjati |
破、破壞 |
|
thaketi |
覆、閉 |
māpeti |
築、量、創作、建設 |
|
nāseti |
破滅、擯滅、放逐 |
vibhajati |
分配、解釋、分別 |
|
pattharati |
擴大 |
vihiṁsati |
傷害、惱、困 |
|
bandhati |
縛、結、綁 |
sammajjati |
掃除、掃、研磨 |
15.2. -i結尾的陽(男)性名詞語尾變化(曲用declension)
[1] 範例: Aggi =
fire火
|
格 |
s. (單數) |
p.(複數) |
||||
|
1. |
nom. |
主 |
aggi |
aggī, aggayo |
||
|
2. |
acc. |
對 |
aggiṁ |
aggī, aggayo |
||
|
3. |
ins. |
具 |
agginā |
aggīhi (aggībhi) |
||
|
4. |
dat. |
與 |
aggino,
aggissa |
aggīnaṁ |
||
|
5. |
abl. |
奪 |
agginā, aggimhā, aggismā |
aggīhi (aggībhi) |
||
|
6. |
gen. |
屬 |
aggino,
aggissa |
aggīnaṁ |
||
|
7. |
loc. |
處 |
aggimhi,
aggismiṁ |
aggīsu |
||
|
8. |
voc. |
呼 |
aggi |
aggī, aggayo |
||
[2] 單字集-以下名詞同樣地字尾變化
|
-i結尾的陽性名詞 |
|||
|
atithi adhipati ari asi ahi udadhi |
客人、賓客 君主;統治、有主權 敵人 劍、刀 蛇 海、海洋 |
nidhi pati pāṇi bhūpati maṇi muṭṭhi |
寶藏 主人;丈夫 手 國王 寶石、牟尼;骰子 拳頭;鐵鎚 |
|
kapi kavi kucchi gahapati giri dīpi |
猴子 詩人 腹、子宮、內部 家主、居士 山 豹 |
muni / isi ravi rāsi vīhi vyādhi |
聖人、寂默、賢人 太陽 集積、財聚 稻米、米 病、病患、不調 |
15.3. -ī結尾的陽(男)性名詞語尾變化(曲用declension)
[1] 範例:Pakkhī = bird鳥
|
格 |
s. (單數) |
p.(複數) |
||||
|
1. |
nom. |
主 |
pakkhī |
pakkhī, pakkhino |
||
|
2. |
acc. |
對 |
pakkhinaṁ, pakkhiṁ |
pakkhī, pakkhino |
||
|
3. |
ins. |
具 |
pakkhinā |
pakkhīhi (pakkhībhi) |
||
|
4. |
dat. |
與 |
pakkhino,
pakkhissa |
pakkhīnaṁ |
||
|
5. |
abl. |
奪 |
pakkhinā, pakkhimhā, pakkhismā |
pakkhīhi (pakkhībhi) |
||
|
6. |
gen. |
屬 |
pakkhino,
pakkhissa |
pakkhīnaṁ |
||
|
7. |
loc. |
處 |
pakkhini,
pakkhimhi, pakkhismiṁ |
pakkhīsu |
||
|
8. |
voc. |
呼 |
pakkhī |
pakkhī, pakkhino |
||
* 應注意這個語尾變化不同於aggi的語尾變化只有在「主格、呼格和對格」。
其餘的語尾一致,唯一例外是在「處格、單數」中的pakkhini,因為在aggi
中沒有相似型。
[2] 單字集-以下名詞同樣地字尾變化
|
-ī結尾的陽性名詞 |
|||
|
kuṭṭhī |
癩病者、癩患者 |
vaḍḍhakī |
木工、建築家 |
|
dāṭhī |
有長牙的象 |
sāmī |
丈夫、主人、支配者 |
|
dīghajīvī |
長壽 |
sārathī |
調御者 |
|
pāṇī |
生物、有生命 |
sikhī |
孔雀 |
|
pāpakārī |
作惡者 |
sukhī |
幸福者、有樂者 |
|
balī |
有力者 |
seṭṭhī |
富翁、財務官 |
|
mantī |
參事、大臣、助言者 |
hatthī/ karī |
大象、公象 |
15.4. -u 結尾的陽(男)性名詞語尾變化(曲用declension)
[1] 範例:Garu = ṭeacher老師
|
格 |
s. (單數) |
p.(複數) |
||||
|
1. |
nom. |
主 |
garu |
garū, garavo |
||
|
2. |
acc. |
對 |
garuṁ |
garū, garavo |
||
|
3. |
ins. |
具 |
garunā |
garūhi (garūbhi) |
||
|
4. |
dat. |
與 |
garuno,
garussa |
garūnaṁ |
||
|
5. |
abl. |
奪 |
garunā |
garūhi (garūbhi) |
||
|
6. |
gen. |
屬 |
garuno,
garussa |
garūnaṁ |
||
|
7. |
loc. |
處 |
garumhi,
garusmiṁ |
garūsu |
||
|
8. |
voc. |
呼 |
garu |
garū, garavo |
||
[2] 單字集- -u 結尾的陽(男)性名詞
|
-u結尾的陽性名詞 |
|||
|
ākhu |
老鼠 |
bāhu |
臂、腕 |
|
ucchu |
甘蔗 |
bhikkhu |
比丘 |
|
kaṭacchu |
湯匙 |
veḷu |
竹 |
|
ketu |
旗子、幢幡 |
sattu |
敵人 |
|
taru |
樹 |
sindhu |
海洋 |
|
pasu |
野獸、家畜 |
susu |
年幼的,小男孩 |
|
pharasu |
斧頭 |
setu |
橋 |
|
bandhu |
親戚、親屬 |
|
|
15.5. -ū結尾的陽(男)性名詞語尾變化(曲用declension)
[1] 範例:vidū = wise man智者
|
格 |
s. (單數) |
p.(複數) |
||||
|
1. |
nom. |
主 |
vidū |
vidū, viduno |
||
|
2. |
acc. |
對 |
viduṁ |
vidū, viduno |
||
|
3. |
ins. |
具 |
vidunā |
vidūhi (vidūbhi) |
||
|
4. |
dat. |
與 |
viduno,
vidussa |
vidūnaṁ |
||
|
5. |
abl. |
奪 |
vidunā |
vidūhi (vidūbhi) |
||
|
6. |
gen. |
屬 |
viduno,
vidussa |
vidūnaṁ |
||
|
7. |
loc. |
處 |
vidumhi,
vidusmiṁ |
vidūsu |
||
|
8. |
voc. |
呼 |
vidū |
vidū, viduno |
||
[2] 單字集- -ū結尾的陽(男)性名詞
|
-ū結尾的陽性名詞 |
|||
|
atthaññū |
知義者 |
vadaññū |
寬容者、親切者 |
|
pabhū |
傑出者、卓越者 |
viññū |
智者 |
|
mattaññū |
知量者、知適量者 |
sabbaññū |
一切知者、全知者 |

習 題 十五
15.6. 翻譯成中文 :(習題解答與文法分析,請見p.118)
|
1. 2. 3. 4. 5. |
Brāhmaṇo Buddhassa dhātuyo vibhajitvā bhūpālānaṁ adadi / adāsi. Itthī
yuvatiyā
bhattaṁ
pacāpetvā dārikānaṁ thokaṁ thokaṁ vibhaji. Devatāyo
sakalaṁ
(entire) vihāraṁ obhāsentiyo Buddhaṁ upasaṅkamiṁsu. Ammā
asappurise bhajamāne
putte samaṇehi
ovādāpesi. Munayo sīlaṁ rakkhantā girimhi guhāsu vasiṁsu. |
|
6. 7. |
Munīhi
pariyesitabbaṁ
dhammaṁ
aham pi uggaṇhituṁ icchāmi. Buddhassa dhātuyo vandituṁ mayaṁ vihāraṁ gamimha. |
|
8. |
Mayaṁ locanehi rūpāni passāma, sotehi (with ears) saddaṁ (sound) suṇāma, jivhāya rasaṁ sādiyāma (we taste). |
|
9. 10. |
Pāpakārī pāpāni paṭicchādetvā sappuriso viya (like) sabhāyaṁ nisinno seṭṭhinā saddhiṁ kathesi. Sabbe pāṇino sukhaṁ pariyesamānā jīvanti, kammāni karonti. |
|
11. 12. 13. 14. 15. |
Sappurisā kusalaṁ karontā, manussehi puññaṁ kārentā, sukhino bhavanti. Bhikkhavo Tathāgatassa sāvakā honti. Sace pabhuno atthaññū honti manussā sukhino gāme viharituṁ sakkonti. Mattaññū
sappurisā dīghajīvino ca sukhino ca bhaveyyuṁ. Sabbaññū
Tathāgato
dhammena manusse anusāsati. |
15.7. 翻譯成巴利文 :(習題解答與文法分析,請見p.121)
|
1. 2. 3. 4. 5. |
婆婆以很多花環和很多個水果供養了天人們。 太陽的很多光線照明世界。 希望戒和智慧在世間裡照亮人們的心! 惡人!如果你做善的話,你將經驗樂。 沙門者們、賢人們和詩人們被善人們尊敬。 |
|
6. 7. 8. 9. 10. |
媽媽們與她們的女兒們舖了很多蓮花在花座上。 正在唱歌的男孩們,與女孩們在講堂裡跳舞了。 國王的大臣們綁了很多支旗子在橋上和很多棵樹上。 比丘曾是統治島的國王的親屬。 智者們變成了卓越者。 |
作者名詞和表示關係的名詞
16.1. 作者名詞的語尾變化(declension
of agent nouns)
[1] -u / -ar結尾的陽(男)性名詞語尾變化(曲用declension)─
有些陽(男)性名詞有-u and -ar結尾的二個語基。
它們表示「作者」或「親戚關係」。
範例:satthu
/ satthar = teacher
(lit., he who admonishes) 老師
|
格 |
s. (單數) |
p.(複數) |
||||
|
1. |
nom. |
主 |
satthā |
satthāro |
||
|
2. |
acc. |
對 |
satthāraṁ |
satthāro |
||
|
3. |
ins. |
具 |
satthārā |
satthārehi,
satthūhi |
||
|
4. |
dat. |
與 |
satthu,
satthuno, satthussa |
satthārānaṁ, satthūnaṁ |
||
|
5. |
abl. |
奪 |
satthārā |
satthārehi,
satthūhi |
||
|
6. |
gen. |
屬 |
satthu,
satthuno, satthussa |
satthārānaṁ, satthūnaṁ |
||
|
7. |
loc. |
處 |
satthari |
satthāresu,
satthūsu |
||
|
8. |
voc. |
呼 |
satthā, sattha |
satthāro |
||
[2] 單字集-以下名詞同樣地字尾變化
|
-u 和 -ar結尾的陽性名詞 |
|||
|
kattu |
作者 |
bhattu |
丈夫 |
|
gantu |
行者 |
vattu |
說者 |
|
jetu |
贏者、勝利者 |
viññātu |
知者 |
|
dātu |
施者、施予者 |
vinetu |
教導者、訓導者 |
|
nattu |
孫子 |
sotu |
聽者 |
|
netu |
指導者 |
|
|
注意 : 雖然bhattu和nattu是表示親屬的名詞,它們被語尾變化像「作者名詞
agent nouns」如在梵文中的satthā一樣。
16.2. 表示「關係」的名詞之語尾變化(declension
of nouns indicating relationships)
[1] 表示親屬的陽(男)性名詞如pitu (爸爸、父father), and bhātu (兄或弟
brother)多少被不同地語尾變化如下:
Pitu
/ pitar = father爸爸、父
|
格 |
s. (單數) |
p.(複數) |
||||
|
1. |
nom. |
主 |
pitā |
pitaro |
||
|
2. |
acc. |
對 |
pitaraṁ |
pitaro |
||
|
3. |
ins. |
具 |
pitarā |
pitarehi,
pitūhi |
||
|
4. |
dat. |
與 |
pitu,
pituno |
pitarānaṁ |
||
|
5. |
abl. |
奪 |
pitarā |
pitarehi,
pitūhi |
||
|
6. |
gen. |
屬 |
pitussa |
pitūnaṁ |
||
|
7. |
loc. |
處 |
pitari |
pitaresu,
pitūsu |
||
|
8. |
voc. |
呼 |
pitā, pita |
pitaro |
||
Bhātu / bhātar = brother兄或弟
|
格 |
s. (單數) |
p.(複數) |
||||
|
1. |
nom. |
主 |
bhātā |
bhātaro |
||
|
2. |
acc. |
對 |
bhātaraṁ |
bhātaro |
||
|
3. |
ins. |
具 |
bhātarā |
bhātarehi,bhātūhi |
||
|
4. |
dat. |
與 |
bhātu, bhātuno |
bhātarānaṁ |
||
|
5. |
abl. |
奪 |
bhātarā |
bhātarehi,bhātūhi |
||
|
6. |
gen. |
屬 |
bhātussa |
bhātūnaṁ |
||
|
7. |
loc. |
處 |
bhātari |
bhātaresu,bhātūsu |
||
|
8. |
voc. |
呼 |
bhātā, bhāta |
bhātaro |
||
[2] 表示親屬的陰(女)性名詞語尾變化如下:
範例:Mātu / Mātar = mother媽媽、母
|
格 |
s. (單數) |
p.(複數) |
||||
|
1. |
nom. |
主 |
mātā |
mātaro |
||
|
2. |
acc. |
對 |
mātaraṁ |
mātaro |
||
|
3. |
ins. |
具 |
mātarā, mātuyā |
mātarehi, mātūhi |
||
|
4. |
dat. |
與 |
mātu, mātuyā, mātāya |
mātarānaṁ, mātūnaṁ, mātānaṁ |
||
|
5. |
abl. |
奪 |
mātarā, mātuyā |
mātarehi, mātūhi |
||
|
6. |
gen. |
屬 |
mātu, mātuyā, mātāya |
mātarānaṁ, mātūnaṁ, mātānaṁ |
||
|
7. |
loc. |
處 |
mātari, mātuyā, mātuyaṁ |
mātaresu, mātūsu |
||
|
8. |
voc. |
呼 |
mātā, māta, māte |
mātaro |
||
* dhītu (daughter女兒) and
duhitu (daughter女兒)相同的語尾變化。

習 題 十六
16.3. 翻譯成中文 :(習題解答與文法分析,請見p.122)
|
1. 2. 3. 4. 5. |
Satthā
bhikkhūnaṁ dhammaṁ desento rukkhassa chāyāya nisinno hoti. Puññāni
kattāro
bhikkhūnaṁ ca tāpasānaṁ ca dānaṁ denti. Sace satthā dhammaṁ deseyya viññātāro bhavissanti. Bhūpati
dīpasmiṁ jetā bhavatu. Pitā dhītaraṁ ādāya vihāraṁ gantvā satthāraṁ vandāpesi. |
|
6. 7. 8. 9. 10. |
Viññātāro loke manussānaṁ netāro hontu / bhavantu. Sindhuṁ taritvā dīpaṁ gantāro sattūhi hatā honti. Netuno kathaṁ sotāro uyyāne nisinnā suriyena pīḷitā honti. Vinetuno ovādaṁ (advice) sutvā bandhavo sappurisā abhaviṁsu / ahesuṁ. Dātārehi dinnāni vatthāni yācakehi na vikkiṇitabbāni honti. |
16.4. 翻譯成巴利文 :(習題解答與文法分析,請見p.124)
|
1. 2. 3. 4. 5. |
很多個作惡者不會是快樂地長生。 希望國王跟他的隨眾成為勝利者! 佛陀是諸天人和人們的老師。 希望你們是說真實者們! 建房子者給了孫子們很多支竹子。 |
-ī ﹑-u中性名詞和-vant(u)﹑-mant(u) 形容詞
17.1. -i結尾的中性名詞語尾變化(曲用declension)
[1] 範例:Aṭṭhi
= bone, seed骨;種籽、果核
|
格 |
s. (單數) |
p.(複數) |
||||
|
1. |
nom. |
主 |
aṭṭhi |
aṭṭhī, aṭṭhīni |
||
|
2. |
acc. |
對 |
aṭṭhiṁ |
aṭṭhī, aṭṭhīni |
||
|
3. |
ins. |
具 |
aṭṭhinā |
aṭṭhīhi,
(aṭṭhībhi) |
||
|
4. |
dat. |
與 |
aṭṭhino, aṭṭhissa |
aṭṭhīnaṁ |
||
|
5. |
abl. |
奪 |
aṭṭhinā |
aṭṭhīhi, (aṭṭhībhi) |
||
|
6. |
gen. |
屬 |
aṭṭhino, aṭṭhissa |
aṭṭhīnaṁ |
||
|
7. |
loc. |
處 |
aṭṭhini, aṭṭhimhi, aṭṭhismiṁ |
aṭṭhīsu |
||
|
8. |
voc. |
呼 |
aṭṭhi |
aṭṭhī, aṭṭhīni |
||
注意 : 這個語尾變化是類似於aggi的語尾變化,除了主格、呼格和對格之外。.
[2] 單字集--i結尾的中性名詞
|
-i結尾的中性名詞 |
|||
|
akkhi |
眼睛 |
vāri |
水 |
|
acci |
火焰、光線 |
satthi |
大腿 |
|
dadhi |
酪 |
sappi |
酥油 |
17.2. -u結尾的中性名詞語尾變化(曲用declension)
[1] 範例:Cakkhu
= eye眼睛
(除了主格、呼格和對格之外,其餘的類似於garu的語尾變化)
|
格 |
s. (單數) |
p.(複數) |
||||
|
1. |
nom. |
主 |
cakkhu |
cakkhū, cakkhūni |
||
|
2. |
acc. |
對 |
cakkhuṁ |
cakkhū, cakkhūni |
||
|
3. |
ins. |
具 |
cakkhunā |
cakkhūhi (cakkhūbhi) |
||
|
4. |
dat. |
與 |
cakkhuno,
cakkhussa |
cakkhūnaṁ |
||
|
5. |
abl. |
奪 |
cakkhunā |
cakkhūhi (cakkhūbhi) |
||
|
6. |
gen. |
屬 |
cakkhuno,
cakkhussa |
cakkhūnaṁ |
||
|
7. |
loc. |
處 |
cakkhumhi,
cakkhusmiṁ |
cakkhūsu |
||
|
8. |
voc. |
呼 |
cakkhu |
cakkhū, cakkhūni |
||
[2] 單字集-以下名詞同樣地字尾變化(-u結尾的中性名詞)
|
-u結尾的中性名詞 |
|||
|
ambu |
水 |
madhu |
蜂蜜 |
|
assu |
眼淚 |
vatthu |
事物、對象;理由、根據; 故事;位置、地點 |
|
jāṇu /
jaṇṇu |
膝 |
||
|
dāru |
木材 |
vasu |
財富 |
|
dhanu |
弓 |
||
[3] 單字集-動詞
|
動詞(pr.3,s.) |
||||
|
anukampati |
同情、憐 |
vāceti |
教 |
|
|
anugacchati |
隨順、從 |
vippakirati (pp. vippakiṇṇa) |
散亂、散布、撒 |
|
|
pattheti |
欲求、希望、希求 |
|||
|
pabbajati |
出家、遁世 |
vibhajati |
分析、解釋、分配 |
|
|
parājeti |
敗北、打敗、克服 |
samijjhati |
成功、實踐、完成 |
|
|
pavatteti |
開始活動、轉起 |
sammisseti |
混合、結合 |
|
|
(assūni) pavatteti |
流淚 |
|
|
|
17.3. -vant(u)和
-mant(u)[9]結尾的形容詞語尾變化(曲用declension)
[1] -vantu and -mantu結尾的【屬性形容詞】可能用所有三性而被語尾變化。
它們與所修飾的名詞【性、數、格】一致。
男 性 範例:Guṇavantu - virtuous有德者
|
格 |
s. (單數) |
p.(複數) |
||||
|
1. |
nom. |
主 |
guṇavā, guṇavanto |
guṇavanto, guṇavantā |
||
|
2. |
acc. |
對 |
guṇavantaṁ |
guṇavanto, guṇavante |
||
|
3. |
ins. |
具 |
guṇavatā, guṇavantena |
guṇavantehi (guṇavantebhi) |
||
|
4. |
dat. |
與 |
guṇavato, guṇavantassa |
guṇavataṁ, guṇavantānaṁ |
||
|
5. |
abl. |
奪 |
guṇavatā, guṇavantamhā, guṇavantasmā |
guṇavantehi (guṇavantebhi) |
||
|
6. |
gen. |
屬 |
guṇavato, guṇavantassa |
guṇavataṁ, guṇavantānaṁ |
||
|
7. |
loc. |
處 |
guṇavati, guṇavante guṇavantamhi, guṇavantasmiṁ |
guṇavantesu |
||
|
8. |
voc. |
呼 |
guṇavā, guṇava, guṇavanta |
guṇavanto, guṇavantā |
||
(注意這個語尾變化類似於現在分詞、陽性-nta結尾的語尾變化。)-mantu結尾的形容詞被變化如cakkhumā,
cakkhumanto等等。
中 性 範例:Ojavantu
= nourishing有營養的、滋養素
|
格 |
s. (單數) |
p.(複數) |
||||
|
1. |
nom. |
主 |
ojavantaṁ |
ojavanāni |
||
|
2. |
acc. |
對 |
ojavantaṁ |
ojavantāni |
||
|
3. |
ins. |
具 |
ojavatā, guṇavantena |
ojavantehi
(ojavantebhi) |
||
|
4. |
dat. |
與 |
ojavato,
ojavantassa |
ojavataṁ, ojavantānaṁ |
||
|
5. |
abl. |
奪 |
ojavatā, ojavantamhā, ojavantasmā |
ojavantehi
(ojavantebhi) |
||
|
6. |
gen. |
屬 |
ojavato,
ojavantassa |
ojavataṁ, ojavantānaṁ |
||
|
7. |
loc. |
處 |
ojavati,
ojavante ojavantamhi,
ojavantasmiṁ |
ojavantesu |
||
|
8. |
voc. |
呼 |
ojavā, ojava,
ojavanta |
ojavanto,
ojavantā |
||
女 性 範例:guṇavatī/ guṇavantī and
cakkhumatī/ cakkhumantī
guṇavatī/ guṇavantī 和
cakkhumatī/ cakkhumantī是
-vantu 和-mantu結尾形容詞的陰性型式。
它們的語尾變化如kumārī,也就是:-ī結尾的陰性名詞
[2] 單字集--vantu和 -mantu結尾的形容詞
|
|
|||
|
kulavantu |
良家的、好族姓的 |
Bhagavantu |
幸運的、世尊 |
|
cakkhumantu |
具眼的 |
bhānumantu |
有光明的、太陽 |
|
dhanavantu |
富有的 |
yasavantu |
有名的、有聲譽 |
|
paññavantu |
有智慧的 |
vaṇnavantu |
有容色的、美貌的 |
|
puññavantu |
有福的、幸運的 |
satimantu |
有念的 |
|
phalavantu |
有果的 |
saddhāvantu |
有信的 |
|
bandhumantu |
有親族 |
sīlavantu |
有戒的 |
|
balavantu |
有力的、強的、力士 |
sotavantu |
有耳的 |
|
buddhimantu |
有覺慧的、有覺智的 |
himavantu |
喜馬拉雅山、有雪的 |

習 題 十七
17.4. 翻譯成中文 :(習題解答與文法分析,請見p.125)
|
1. 2. |
Gehaṁ
pavisantaṁ
ahiṁ
disvā kaññā bhāyitvā assāni pavattentī rodituṁ ārabhi. Tvaṁ
sappinā ca
madhunā ca
sammissetvā
odanaṁ
bhuñjissasi. |
|
3. 4. 5. |
Mayaṁ khīramhā dadhiṁ labhāma. Bhikkhu
dīpassa
acciṁ
olokento aniccasaññaṁ (perception of impermanence)
vaḍḍhento
(developing) nisīdi. Pāpakāri luddako dhanuṁ ca sare ca ādāya aṭaviṁ paviṭtho. |
|
6. 7. 8. 9. 10. |
Buddhaṁ passitvā dhammaṁ sotuṁ patthentā narā dhammaṁ carituṁ vāyamanti. Ambumhi jātāni padumāni na ambunā upalittāni (smeared) honti. Balavantehi bhūpatīhi arayo parājitā honti. Mayaṁ
cakkhūhi
bhānumantassa
suriyassa rasmiyo oloketuṁ na sakkoma. Bhikkhavo Bhagavatā desitaṁ dhammaṁ sutvā satimantā bhavituṁ vāyamiṁsu. |
|
11. 12. 13. 14. 15. |
Sīlavantā dhammaṁ sutvā cakkhumantā bhavituṁ ussahissanti. Guṇavato
bandhu sīlavatiṁ pañhaṁ pucchi. Bandhumā balavā hoti, dhanavā bandhumā hoti. Bhānumā suriyo manussānaṁ ālokaṁ deti. Paññavantiyā yuvatiyā puṭṭho dhanavā pañhaṁ vyākātuṁ asakkonto sabhāyaṁ nisīdi. |
17.5. 翻譯成巴利文 :(習題解答與文法分析,請見p.127)
|
1. 2. 3. 4. 5. |
有很多眼淚在年幼女兒的眼睛裡。 農夫賣酥油和酪給商人們。 很多燈的很多火焰在風中(vātena)跳舞了。 蜜蜂(bhamara
/ madhukara)從很多株花採集蜂蜜而不傷害它們。 正住在喜馬拉雅山中的賢人們有時來到很多個城市。 |
|
6. 7. 8. 9. 10. |
有念的比丘們為有智優婆塞們開示了法。 幸運的人們有持戒的朋友們和親屬們。 很多富有者是有名的,很多有智者是有德的。 如果有智比丘住在村莊的話,人們將成為有德的。 有眼睛的人們看到有光輝的太陽。 |
人稱、關係、指示和疑問等代名詞
18.1.人稱代名詞的語尾變化/曲用[10](declension of personal pronouns)
[一] 第一人稱 =﹥ amha 我或我們
|
格 |
s. (單數) |
p.(複數) |
||||
|
1. |
nom. |
主 |
ahaṁ = I我 |
mayaṁ, amhe = we我們 |
||
|
2. |
acc. |
對 |
maṁ, mamaṁ = me |
amhe,
amhākaṁ, no = us |
||
|
3. |
ins. |
具 |
mayā, me |
amhehi,
no |
||
|
4. |
dat. |
與 |
mama,
mayhaṁ,
mamaṁ,
me |
amhaṁ, amhākaṁ, no |
||
|
5. |
abl. |
奪 |
mayā |
amhehi |
||
|
6. |
gen. |
屬 |
mama,
mayhaṁ,
mamaṁ,
me |
amhaṁ, amhākaṁ, no |
||
|
7. |
loc. |
處 |
mayi |
amhesu |
||
[二] 第二人稱 =﹥ tumha你或你們
|
格 |
s. (單數) |
p.(複數) |
||||
|
1. |
nom. |
主 |
tvaṁ, tuvaṁ = you 你 |
tumhe
= you 你們 |
||
|
2. |
acc. |
對 |
taṁ, tavaṁ, tuvaṁ |
tumhe,
tumhākaṁ, vo |
||
|
3. |
ins. |
具 |
tvayā, tayā, te |
tumhehi,
vo |
||
|
4. |
dat. |
與 |
tava,tuyhaṁ, te |
tumhaṁ, tumhākaṁ, vo |
||
|
5. |
abl. |
奪 |
tvayā, tayā |
tumhehi,
vo |
||
|
6. |
gen. |
屬 |
tava,
tuyhaṁ,
te |
tumhaṁ, tumhākaṁ, vo |
||
|
7. |
loc. |
處 |
tvayi,
tayi |
tumhesu |
||
18.2. 關係、指示和疑問等代名詞的語尾變化
[1] 有三性的關係代名詞(relative pronoun)、指示代名詞(demonstrative pronoun)和疑問代名詞(interrogative pronoun)。
[2] 它們用除了「呼格」之外的所有格來變化。
[3] 當它們修飾其他名詞時,它們變成形容詞,「性、數、格」也隨著所修飾的名詞一致。
[一] 陽性、單數
關係代名詞(rel. pron.)、指示代名詞(demon. pron.)和疑問代名詞(interr. pron.)
|
格 |
s. (單數) |
||||||
|
|
|
|
關係代名詞 |
指示代名詞 |
疑問代名詞 |
||
|
1. |
nom. |
主 |
yo = he who |
so = he, that |
ko = who |
||
|
2. |
acc. |
對 |
yaṁ |
taṁ |
kaṁ |
||
|
3. |
ins. |
具 |
yena |
tena |
kena |
||
|
4. |
dat. |
與 |
yassa |
tassa |
kassa,
kissa |
||
|
5. |
abl. |
奪 |
yamhā, yasmā |
tamhā, tasmā |
kasmā, kismā |
||
|
6. |
gen. |
屬 |
yassa |
tassa |
kassa,
kissa |
||
|
7. |
loc. |
處 |
yamhi,
yasmiṁ |
tamhi,
tasmiṁ |
kamhi,kasmiṁ,kimhi,kismiṁ |
||
[二] 陽性、複數
|
格 |
p.(複數) |
||||||
|
|
|
|
關係代名詞 |
指示代名詞 |
疑問代名詞 |
||
|
1. |
nom. |
主 |
ye = they, who |
te
= they, those |
ke = who |
||
|
2. |
acc. |
對 |
ye |
te |
ke |
||
|
3. |
ins. |
具 |
yehi |
tehi |
kehi |
||
|
4. |
dat. |
與 |
yesaṁ (yesānaṁ) |
tesaṁ (tesānaṁ) |
kesaṁ (kesānaṁ) |
||
|
5. |
abl. |
奪 |
yehi |
tehi |
kehi |
||
|
6. |
gen. |
屬 |
yesaṁ (yesānaṁ) |
tesaṁ (tesānaṁ) |
kesaṁ (kesānaṁ) |
||
|
7. |
loc. |
處 |
yesu |
tesu |
kesu |
||
[三] 中性、單數
|
格 |
s. (單數) |
||||||
|
|
|
|
關係代名詞 |
指示代名詞 |
疑問代名詞 |
||
|
1. |
nom. |
主 |
yaṁ = that |
taṁ = it,
that |
kiṁ = which |
||
|
2. |
acc. |
對 |
yaṁ |
taṁ |
kiṁ |
||
|
3. |
ins. |
具 |
yena |
tena |
kena |
||
|
4. |
dat. |
與 |
yassa |
tassa |
kassa,
kissa |
||
|
5. |
abl. |
奪 |
yamhā, yasmā |
tamhā, tasmā |
kasmā, kismā |
||
|
6. |
gen. |
屬 |
yassa |
tassa |
kassa,
kissa |
||
|
7. |
loc. |
處 |
yamhi,
yasmiṁ |
tamhi,
tasmiṁ |
kamhi,
kasmiṁ, kimhi,
kismiṁ |
||
*除了主格、對格之外,其餘相同於陽性的語尾變化。
[四] 中性、複數
|
格 |
p.(複數) |
||||||
|
|
|
|
關係代名詞 |
指示代名詞 |
疑問代名詞 |
||
|
1. |
nom. |
主 |
yāni, ye = those,which |
tāni, te = those |
kāni, ke = which |
||
|
2. |
acc. |
對 |
yāni, ye |
tāni, te |
kāni, ke |
||
|
3. |
ins. |
具 |
yehi |
tehi |
kehi |
||
|
4. |
dat. |
與 |
yesaṁ (yesānaṁ) |
tesaṁ (tesānaṁ) |
kesaṁ (kesānaṁ) |
||
|
5. |
abl. |
奪 |
yehi |
tehi |
kehi |
||
|
6. |
gen. |
屬 |
yesaṁ (yesānaṁ) |
tesaṁ (tesānaṁ) |
kesaṁ (kesānaṁ) |
||
|
7. |
loc. |
處 |
yesu |
tesu |
kesu |
||
*除了主格、對格之外,其餘相同於陽性的語尾變化。
[五] 陰性、單數
|
格 |
s. (單數) |
||||||
|
|
|
|
關係代名詞 |
指示代名詞 |
疑問代名詞 |
||
|
1. |
nom. |
主 |
yā = she,
who |
sā = she, that |
kā = who |
||
|
2. |
acc. |
對 |
yaṁ |
taṁ |
kaṁ |
||
|
3. |
ins. |
具 |
yāya |
tāya |
kāya |
||
|
4. |
dat. |
與 |
yassā, yāya |
tassā, tāya |
kassā, kāya |
||
|
5. |
abl. |
奪 |
yāya |
tāya |
kāya |
||
|
6. |
gen. |
屬 |
yassā, yāya |
ta
ssā, tāya |
kassā, kāya |
||
|
7. |
loc. |
處 |
yassaṁ, yāyaṁ |
tassaṁ, tāyaṁ |
kassaṁ, kāyaṁ |
||
[六] 陰性、複數
|
格 |
p.(複數) |
||||||
|
|
|
|
關係代名詞 |
指示代名詞 |
疑問代名詞 |
||
|
1. |
nom. |
主 |
yā, yāyo =
they, who |
tā, tāyo = they, those |
kā, kāyo =
who |
||
|
2. |
acc. |
對 |
yā, yāyo |
tā, tāyo |
kā, kāyo |
||
|
3. |
ins. |
具 |
yāhi |
tāhi |
kāhi |
||
|
4. |
dat. |
與 |
yāsaṁ (yāsānaṁ) |
tāsaṁ (tāsānaṁ) |
kāsaṁ (kāsānaṁ) |
||
|
5. |
abl. |
奪 |
yāhi |
tāhi |
kāhi |
||
|
6. |
gen. |
屬 |
yāsaṁ (yāsānaṁ) |
tāsaṁ (tāsānaṁ) |
kāsaṁ (kāsānaṁ) |
||
|
7. |
loc. |
處 |
yāsu |
tāsu |
kāsu |
||
18.3. 不定不變詞 - ci
「不定不變詞」是被附加到疑問代名詞型的格,表示像「任一、無論哪一個」等的想法。範例:
|
陽性 |
- koci puriso -kenaci purisena |
= = |
some man 任何人; by some man 被任何人 |
|
中性 |
- kiñci
phalaṁ - kenaci phalena |
= = |
some fruit
任何水果; by some fruit
用任何水果 |
|
陰性 |
- kāci
itthi - kāyaci
itthiyā |
= = |
some woman任何女人; by, to, of, on some woman 被任何女人﹔ 對任何女人;任何女人的;於任何女人中 |
18.4. 代名詞性質的副詞
|
關係副詞 |
指示副詞 |
疑問副詞 |
|
|
1. |
yattha - where哪裡 |
tattha - there那裡 |
kattha - where哪裡? |
|
2. |
yatra - where哪裡 |
tatra - there那裡 |
kutra - where哪裡? |
|
3. |
yato - whence從哪裡 |
tato - thence因此 |
kuto-
whence從哪裡? where, therefore因此 |
|
4. |
yathā - how, in what 如何,正如 |
tathā - in that 這樣、如此 |
kathā- how如何? |
|
5. |
yasmā - because因為 |
tasmā -therefore所以 |
kasmā- why為什麼? |
|
6. |
yadā - when當…時 |
tadā- then那時,則… |
kadā- when何時? |
|
7. |
yena
- where哪裡 |
tena
- there這裡 |
|
|
8. |
yāva - how long什麼期間 |
tāva - so long這期間 |
|
18.5. 在句子構造中的例子:
|
1. |
Yo
atthaññu
hoti so kumāre
anusāsituṁ āgacchatu. |
|
=﹥ |
希望哪個是知義者,他來教導男孩們! |
|
2. |
Yaṁ ahaṁ ākaṅkhamāno ahosiṁ so āgato hoti. |
|
=﹥ |
我一直期望的那個人,他已經來到。 |
|
3. |
Yena maggena so
āgato
tena gantuṁ
ahaṁ
icchāmi. |
|
=﹥ |
他已沿哪條路來,我想要沿那條(相同路)去。 |
|
4. |
Yassa sā bhariyā hoti so bhattā puññavanto hoti. |
|
=﹥ |
她是哪個人的太太,那丈夫是有福的。 |
|
5. |
Yasmiṁ hatthe
daddu atthi tena hatthena patto na gaṇhitabbo hoti. |
|
=﹥ |
哪隻手裡有皮膚病,缽不應被那隻手拿。 |
|
6. |
Yāni kammāni
sukhaṁ āvahanti (bring) tāni puññāni honti. |
|
=﹥ |
哪些行為帶來快樂,那些是諸善。 |
|
7. |
Yā bhariyā sīlavatī hoti sā bhattuno
piyāyati. |
|
=﹥ |
哪個太太是持戒的,她對丈夫歡喜。 |
|
8. |
Yāya rājiniyā sā vāpī kārāpitā taṁ ahaṁ na anussarāmi. |
|
=﹥ |
那個水池被哪個皇后令建造,我不記得她。 |
|
9. |
Yassaṁ sabhāyaṁ so kathaṁ pavattesi tattha bahū manussā sannipatitā abhaviṁsu / ahesuṁ. |
|
=﹥ |
他在哪個講堂裡表現了言論,很多的人們已集合了在那裡。 |
|
10. |
Yāsaṁ itthīnaṁ mañjāsāsu suvaṇṇaṁ atthi tāyo dvārāni thaketvā gehehi nikkhamanti. |
|
=﹥ |
哪些女人的很多個盒子裡有黃金,她們關很多門後而從很多個家離開。 |
|
11. |
Yāsu itthīsu
kodho natthi tāyo vinītā bhariyāyo ca mātaro ca bhavanti. |
|
=﹥ |
在哪些女人中沒有忿怒,她們成為已調伏的太太們和媽媽們。 |
|
12. |
Yattha bhūpatayo dhammikā honti tattha manussā sukhaṁ vindanti. |
|
=﹥ |
哪裡的國王們是如法的,在那裡的人們經驗樂。 |
|
13. |
Yato bhānumā ravi lokaṁ obhāseti tato cakkhumantā rūpāni passanti. |
|
=﹥ |
因為有光明的太陽照亮世界,所以有眼者們看到很多事物。 |
|
14. |
Yathā Bhagavā dhammaṁ deseti, tathā tumhehi paṭipajjitabbaṁ. |
|
=﹥ |
有如世尊開示法這樣應被你們實踐。 |
|
15. |
Yasmā pitaro rukkhe
ropesuṁ tasmā mayaṁ phalāni bhuñjāma. |
|
=﹥ |
因為父親們種植了很多棵樹,所以我們吃很多水果。 |
|
16. |
Yāda
amhehi icchitaṁ
patthitaṁ
samijjhati tadā amhe modāma. |
|
=﹥ |
當我們所希望和欲求成功時,那時我們喜悅。 |
|
17. |
Ko
tvaṁ
asi ? Ke tumhe hotha ? |
|
=﹥ |
你是誰?你們是誰? |
|
18. |
Kena
dhenu aṭaviyā ānitā? |
|
=﹥ |
牛被誰從森林帶來呢? |
|
19. |
Kassa bhūpatinā pāsādo kārāpito? |
|
=﹥ |
皇宮被國王令蓋給誰? |
|
20. |
Kasmā amhehi saccaṁ bhāsitabbaṁ ? |
|
=﹥ |
為什麼真實應被我們說呢?(或為什麼我們應說真實呢?) |
|
21. |
Asappurisehi pālite dīpe kuto mayaṁ dhammikaṁ vinetāraṁ labhissāma? |
|
=﹥ |
在被惡人折磨的島中,何處我們將得到如法的領導者呢? |
|
22. |
Kehi
kataṁ
kammaṁ
disvā
tumhe kujjhatha? |
|
=﹥ |
看到哪些人所作的事後,你們生氣嗎? |
|
23. |
Kesaṁ nattāro tuyhaṁ ovāde ṭhassanti? |
|
=﹥ |
哪些人的孫子們將固守在你的勸告裡呢? |
|
24. |
Kehi
ropitāsu
latāsu
pupphāni
ca phalāni
ca bhavanti? |
|
=﹥ |
在被哪些人種植的很多棵蔓籐上有很多株花和很多個果實嗎? |
|
25. |
Kāya itthiyā pādesu daddu atthi? |
|
=﹥ |
在哪個女人的腳上有皮膚病呢? |

習 題 十八
18.6. 翻譯成中文 :(習題解答與文法分析,請見p.129)
|
1. 2. 3. 4. 5. |
Amhākaṁ dhītaro satthāraṁ namassituṁ Veḷuvanaṁ gamissanti. Amhehi katāni puññāni ca pāpāni ca amhe anubandhanti. Kulavantā ca caṇḍālā (outcasts) ca amhesu bhikkhūsu pabbajanti. Tumhehi āhaṭāni cīvarāni mama mātā bhikkhūnaṁ pūjesi. Dīpassa
accinā
ahaṁ
tava chāyaṁ passituṁ sakkomi. |
|
6. 7. |
Ahaṁ
tava na kujjhāmi,
tvam me kujjhasi. Mayaṁ khīramhā dadhi ca dadhimhā sappiṁ ca labhāma. |
|
8. 9. 10. |
Dhaññaṁ minanto ahaṁ tayā saddhiṁ kathetuṁ na sakkomi. Uyyāne
nisinno ahaṁ
nattārehi
kīḷantaṁ tavaṁ apassim. Tava duhitā bhikkhuno ovāde ṭhatvā patino kāruṇikā sakhī (friend) ahosi. |
|
11. 12. 13. 14. 15. |
Yasmiṁ padese Buddho
viharati tattha gantuṁ ahaṁ icchāmi. Kena ajja (today) navaṁ (new) jīvitamaggaṁ na pariyesitabbaṁ. Sace tumhe asappurisā lokaṁ dūseyyātha (pollute) kattha
puttadhītarehi
saddhiṁ
tumhe vasatha? Yo dhanavā hoti, tena sīlavatā bhavitabbaṁ. Yattha sīlavantā bhikkhavo vasanti tattha
manussā
sappurisā
honti. |
|
16. 17. 18. 19. 20. |
Yāsu mañjāsāsu
ahaṁ
suvaṇṇaṁ nikkhipiṁ tā corā coresu? Yassa mayā yāgu pūjitā so bhikkhu tava putto
hoti. Yasmā so bhikkhūsu pabbaji, tasmā sā pi pabbajituṁ icchati. Yaṁ ahaṁ jānāmi tumhe pi taṁ jānātha. Yāsaṁ itthīnaṁ dhanaṁ so icchati tāhi taṁ labhituṁ so na sakkoti. |
18.7. 翻譯成巴利文 :(習題解答與文法分析,請見p.132)
|
1. 2. 3. 4. 5. |
希望我們的兒子們和孫子們是長生者和幸福者! 很多棵樹不應被我們和被你們砍。 我們有智又有名的老師教了我們法。 我的孫子將成為你的弟子。 哪個是持戒者,他將打敗敵人(那個持戒者即是將打敗敵人者)。 |
|
6. 7. 8. 9. 10. |
那個在會堂裡說了的女孩,她不是我的親屬。 我將坐在石頭上一直到你在河裡洗澡。 為什麼你們今天不回家禮拜諸比丘呢? 當媽媽將回家時,那時女兒將給很多顆寶石。 我給了你的黃金,你給了誰呢?(你把我給了你的黃金給了誰呢?) |
《巴利語入門》之單字索引
巴è英、漢
省略:
m = masculine陽性(男性) f = feminine陰性(女性) n = neuter中性;
mfn = 三性; adj = adjective形容詞;
ind = indeclinable particle不變詞;
adv = adverb副詞; pron = pronoun代名詞
(在括弧內表是字源─動詞的字首pref. + 梵語動詞字根)
a
akusala, adj
- demerit善的
akkosati (a + kruZ) - scolds罵
akkhi, n - eye眼睛
aggi, m - fire火
aṅguli, f - finger手指
acci, n - flame火焰、焰、光線
aja, m - goat山羊
ajja, ind - today今天
aṭavi, f - forest 森林
aṭṭhi, n - bone骨骼
atithi, m - guest客人
atthaññū, m - benevolent person
知義者
atthi (as) - is是、有、變成、存在
addhā, ind - indeed, certainly
-確定地、真的
adhigacchati (adhi + gam)
- understands
-了解、到達、證得
adhipati, m - chief主人、增上、有主權
anicca, adj - impermanent
anukampati (anu + kamp)
- feels compassionate
-同情、憐憫
anugacchati (anu + gam) - follows
-從、隨順
anubandhati (anu + badh)
- follows, chases after
-從、隨結、追趕
anusāsati (anu + Zās) - admonishes
-教導、訓誡
antarā, ind - between之間、時時
amacca, m - minister大臣
ambu, n - water水
ammā, f - mother 媽媽、母親
arañña, n - forest 森林
ari, m - enemy敵人
asani, f - thunder雷電、電光、矢
asappurisa, m - wicked man惡人、非善人
asi, m - sword劍、刀
assa, m - horse馬
assu, n - tear眼淚
ahaṁ, pron - ī我
ahi, m - serpent蛇
ā
ākaṅkhati(ā + kāṅkū) - expects
-期望、希望
ākaḍḍhati(ā+ kṛṣ)- pulls,drags
-拉、抓、拖
ākāsa, m - sky天空、虛空、空間
ākhu, m - mouse嘴、口、出入口
āgacchati(ā + gam) - comes來
ācariya, m - teacher老師、阿闍黎
ādadāti (ā+ dā) - takes拿、取、接受
āneti (ā+ nī) - brings, leads帶來、引導
āpaṇa, n - shop商店、市場
āmanteti (ā+ denom. mantra)
- addresses叫、稱呼、相談
āmasati (ā+ mū) - touches, strokes接觸
ārabhati (ā+ rabh) - starts, commences
開始、著手
āruhati (ā+ ruh) - climbs, ascends
爬、登上
āroceti (ā+ ruc) - informs告知、說
āvahati (ā+ vah) - brings forth
持、產生、生產
āloka, m - light光、光明
āvāṭa, m - pit洞、坑、井、穴
āsana, n - seat座位、位子
āsiñcati (ā+ sic) - sprinkles灑水
āharati (ā+ har ) - brings帶來
āhiṇḍati (ā+ hiṇḍ)- roams, wanders
漫步、徘徊
i
icchati (iṣ / āp)- wishes想要、希望
itthi, f - woman女人
iddhi, f - psychic power神通
isi, m - sage仙人、聖者、佛
u
uggaṇhāti (ud + grah) - learns學習
ucchu, m - sugar cane甘蔗
uṭṭhahati (ud + sthā) - stands up
站起、奮起
uḍḍeti (ud + ḍī) - flies飛
uttarati (ud + tṛ) - crosses
越過、從水出來、渡脫
udaka, n - water水
udadhi, m - ocean, sea大海、海洋、海
udeti ( ud + i) - rises升起
upamā, f - simile譬喻
upalitta, mfn - smeared污染、塗上、污點
upasaṅkamati (upa + saṁ+ kram)
- approaches
靠近、走近、接近
upāsaka, m - lay devotee優婆塞
uppajjati (ud + pad) - is born出生
uppatati (ud + pad) - flies, jumps up
飛、飛翔、跳躍
uyyāna, n - park庭園、公園
uraga, m - reptile 胸行者、蛇
ussahati (ud + sah) - tries
試圖、嘗試、努力﹔能夠
ussāpeti (ud + śri) - hoist
舉起、楬、稱陽
o
ocināti (ava + ci) - collects, picks
採集、摘
ojavantu, adj - luscious
滋養素、甘露、富營養
otarati (ava + tR) - gets down,
descends (into water)
下來、下(水)
odana, m -
rice飯
obhāseti (ava + bhāś) - illuminates
照明、闡明
oruhati (ava + ruh) - climbs down
爬下來、退下
oloketi (ava + lok) - looks at
注視、凝視、看
ovadati (ava + vad) - advises
勸告、告誡
ovaraka, m - bed room內室、房、母胎
ovāda, n - advice教誡、忠告
k
kakaca, m - saw鋸子
kaññā, f - girl女孩
kaṭacchu, m - spoon湯匙
kaṇeru, f - cow 牛;
elephant幼象
kattu, m - doer作者、創造者
kattha, adv - where在哪裡?何處?
kathā, f - speech 話、論
kathaṁ, adv - how如何?
katheti (kath)- speaks說、告訴
kadalī, f - banana, plantain芭蕉、大蕉
kadā, adv - when何時?
kadāci, karahaci, adv
- som etimes有時
kapi, m - monkey猴子
kamma, n - action, deed業、行為、事
karī, m - elephant大象
karoti (kṛ) - does, commits
做、犯、造、建
kavi, m - poet詩人
kasati (kṛṣ) - ploughs 耕作
kasmā , adv - why為什麼?
kāka, m - crow烏鴉
kāya, m -
body身體
kārī, adj /m - doer作者
kāruṇika, adj - compassionate悲愍的
kāsu, f - pit 坑
kiṇāti (krī ) - buys買
kilañjā, f - mat墊子、敷物
kīḷati (krīḍ) - plays 玩、遊戲
kukkura, m - dog狗
kucchi, mf - belly腹、肚子
kuṭṭhi, m - leper痲瘋病患
kuto, adv - whence從哪裡?
kutra, adv - where在哪裡?何處?
kuddāla, m -hoe鋤頭
kuddha, pp.(kujjhati)-angry 發怒的
kumāra, m - boy男孩、童子
kumārī, f - girl女孩
kula, n - caste 良家、族姓、家
kulāvaka, n -nest鳥巢
kulavantu, adj - man of good family
族姓男子
kusala, adj - merit善
kusuma, n - flower花
kuhiṁ, adv - where在哪裡?何處?ketu, m - flag旗子、幢幡、光線
kh
khagga, m - sword劍、刀
khaṇati (khaṇ) - digs挖、刺、扎、撞
khaṇḍa, n - piece毀壞、碎片
khādati (khād) - eats吃
khādanīya, n - food硬食、噉食
khipati (kṣip) - throws投、捨、混亂
khippaṁ, adv - soon急速
khīra, n - milk牛奶
kujjhati (krudh) - gets angry發怒
khudā , f - hunger飢餓
khetta, n - field田地
g
Gaṅgā, f - ṅanges river恆河
gacchati (gam) - goes去、往、走
gaṇhāti (grah) - takes拿、捕
gantu, m - one who goes行者、往者
garu, m - teacher老師
gahapati, m - householder家主、居士
gāma, m - village 村莊、鄉村
gāyati (gai) - sings唱
gāvī, f - cow 牝牛
giri, m - mountain 山
gilāna, m - sick man 病患、病人
gīta, n - song 歌、偈
gīvā, f - neck頸、脖子
guṇavantu, adj - virtuous有德者
guhā, f - cave洞窟、洞穴、心
geha, n - house, home家、房子
goṇa, m - ox 牛、公牛
gh
ghaṭa, n - pot水瓶、瓶;群、集團
ghara, n - house家、俗家
c
ca, ind - and 和
cakkhu, n - eye 眼睛
caṇḍāla, m - out caste 賤民、旃陀羅
canda, m -
moon月亮
carati (car) - wanders, conducts oneself
行走、散步、表現、處身
cavati (cyu) - departs, dies 離開、死
citta, n - mind 心
cinteti (cit) - thinks想、思考、考慮
cīvara, n - robe 衣服(出家人用)、袈裟
cumbati (cumb) - kisses親吻
cora, m - thief小偷
coreti (cur) - steals 偷
ch
chaḍḍeti (chaḍḍ) - throws away
捨、去除、吐
chādeti (chad) - conceals覆蓋
chāyā, f - shade, shadow
影子、陰影處
chindati (chid) - cuts割、斷、砍、切
j
jala, n - water水
jāṇu / jaṇṇu, n - knee膝蓋
jāta, mfn - born出生
jānāti (jñā) - knows知道
jāleti (jval) - lights, kindles 點燃、點亮
jināti (ji) - wins 贏、勝利
jivhā, f - tongue舌頭
jīvati (jīv) - lives 生活、生存、生
jetu, m - victor贏者、勝者
ñ
ñāti, f -a relation, relative親屬、親戚
ṭh
ṭhapeti (sthā) - places, keeps放、保存
ḍ
ḍasati (ḍas) - bites, stings咬、刺、螫
t
taṇḍula, n - raw rice米、米粒、生米
tato, adv - therefore因此
tattha, adv - there那裡
tatra, adv - there那裡
tathā, adv - thus如是、同樣地、這樣…
Tathāgata, m - the Buddha佛陀、如來
tadā, adv - then那時、則…
tarati (tṛ) - crosses渡、渡脫
taru, m - tree 樹
taruṇi, f - young woman 少婦
tasmā, adv - therefore 因此
tāpasa, m - hermit 苦行者
tāva, adv - so far, until 直到,在…範圍內
tiṭṭhati (sthā) - stays, stands 站、住立、留
tiṇa, n - grass 草
tīra, n - bank 岸
tuṇḍa, n - beak 喙、(鳥類的)嘴
tela, n - oil 油
tvaṁ, pron - you你
th
thaketi (sthag) - closes, shuts關、閉
thokaṁ, adv - a little一點、少許
d
dakkha, adj - clever 有能力、熟練
dadāti / deti (dā) - gives 給、施予
daddu, fn - eczema 皮膚病、溼疹
dadhi, n - curd 酪
*dassati (dṛś) - sees看
dāṭhī, m - tusker有長牙的象
dātu, m - giver施者、施予者
dāna, n - alms布施、施捨
dāraka, m - child小孩
dārikā, f - girl女孩
dāru, n - firewood木材
dāsa, m - servant奴隸
dīghajīvī, m - one with long life
長生者
dīpa, m - island / lamp 島;燈
dīpī, m - leopard 豹
dukkhaṁ, adv - suffering 苦
dubbala, adj - weak 羸弱
dussa, n - cloth 布、白布
duhati (duh) - milks 吸吮
duhitu, f - daughter 女兒
dūta, m - messenger 使者
dūseti (duS) - spoils, pollutes 變腐敗、
污染、弄糟
deva, m - deity 天人
devatā, f - deity 天人
devi, f - queen 皇后
deseti (diś) - points out, instructs, preaches指示、宣導、開示
doṇi, f - boat船、小船、
dvāra, n - door門
dh
dhañña, n - corn 玉米、穀物
dhana, n - wealth財富
dhanu, n - bow弓
dhamma, m - doctrine法、規則
dhātu, f - relics, elements
遺骨、舍利;元素、界
dhāvati (dhāv) - runs跑
dhītu, f - daughter女兒
dhīvara, m - fisherman漁夫
dhenu, f - cow 乳牛
dhovati (dhov) -
washes洗
n
na, ind - not不、無
nagara, n - city, town 城市、都市
naccati (nRt) - dances跳舞
nadī, f - river河
namassati (denom. namas)
- worships, salutes禮拜
nayana, n - eye眼
nara, m - man 人、男人
naraka, n - purgatory地獄、奈洛
nava, adj - new新的
nahāyati (snā)- bathes沐浴、洗澡
nānā, ind - various種種、不同
nārī, f - woman女人
nāḷi, f - a unit of measure筒、管、
一種計量單位
nāvā, f - ship船
nāvika, m - sailor船員
nāseti (naś) - destroys破滅、擯滅、放逐
nikkhamati (nis + kram)
- leaves, renounces
離開、放棄、出發
nikkhipati (ni + kṣip)
- throws way, 除、投棄;
puts down放置、擱置
nimanteti (ni + denom. mantra)
- invites邀請、招待
nidhi, m - treasure寶藏
nilīyati (ni+ lī) - hides
棲止、潛藏、隱藏
nivāreti (ni + vṛ) - prevents防護、遮止
nivāsa, m - house住所、居住、房子
nisidati (ni + sad) - sits坐
nīharati (ni + hṛ) - takes out
取出、驅逐、除去
neti (nī) - leads領導、帶走、運
netu, m -
leader 指導者、指導者
p
pakka, adj - ripe熟的
pakkosati (pra + kruś)
- calls, summons
呼、召、叫
pakkhipati (pra + kṣip)
- puts, places, deposits
投入、含、裝、放置
pakkhī, m - bird鳥
pacati (pac) - cooks煮
pajahati (hā) - rejects, abandons
放棄、退出
pañjara, mn - cage籠子、柵
paññā, f - wisdom慧、般若
pañha, m - question問題
paṭicchādeti (prati + chad)
- conceals, hides
覆藏、躲藏、包、蓋
paṭiyādeti (prati + yat) - prepares
準備、安排、整頓
paṇḍita, m - sage, wise man智者
paṇṇa, n - leaf 葉子
patati (pat) - falls掉下、落下、倒下
pati, m - husband丈夫
patta, m - bowl缽
patthanā, f - hope, expectation
欲望、期望、欲求、希求
pattharati (pra + stṛ) - spread擴大
pattheti (pra + arth) - wishes, aspires
希望、欲求、希求
paduma, n - lotus蓮花
padesa, m - locality地方、位置
pappoti (see pāpuṇātti ) - attains
得到、獲得
pabbajati (pra + vraj)
- goes forth, gets ordained
出家
renounces the world,遁世
pabbata, m - mountain 山
pabhāte, n - early morning 晨早
pabhū, m - eminent person
傑出者、卓越者
parājeti (parā+ ji) - defeats
打敗、敗北、克服
pariyesati (pari + iṣ)
- explores, searches
遍求、尋求、尋找
pavattu, m - reciter說者、宣說者
parivajjeti (pari + vṛj) - avoids
避開、迴避、完全放棄
parivāreti (pari + vṛ) - accompanies
陪伴、圍繞
parisā, f - retinue 隨眾、群眾、人眾
palobheti (pra + lubh) - tempts
貪求、誘惑、引誘
pavattu, m - reciter 說者、宣說者
pavatteti (pra + vṛt) - sets in motion
轉起、開始活動
pavisati (pra + viś) - enters進入
pasīdati (pra + sad) - is pleased
於…歡喜;明淨、信
pasu, m -
animal動物、野獸、家畜
passati (spaś) - sees看
paharati (pra + hṛ) - hits, strikes
打、攻擊、撞
pahiṇāti (pra + hi) - dispatches
調遣、送
pahūta, adj - much 很多(不可數的)
pājeti (pra + aj) - drives 駕駛;驅使
pāṇi, m - palm, hand 手、手掌
pāṇī, m - living being 生物、有生命
pāteti (pat) - fells 打倒、落、砍倒
pāda, m - foot 腳
pānīya, n - drinking water飲料
pāpa, n - evil惡、罪
pāpakārī, m - evil-doer作惡者
pāpuṇāti (pra + āp) - attains
到達、成就
pāleti (pāl) - rules, governs
統治、保護、守
pāsāṇa, m - stone 石頭
pāsāda, m - mansion大樓、宮殿、皇宮
pi, ind - too, also也
piṭaka, m - basket籃子;藏
pitu, m - father爸爸、父
pipāsā, f - thirst 口渴、渴望;大酒家
pipāsita, mfn - thirsty 口渴的
piyāyati (denom. piya) - is dear
親愛、可愛
pivati (pā) - drinks 喝、飲
pīḷeti (pīḍ) - oppresses
折磨、壓迫、加害
pucchati (pṛcch) - questions 問
puñña, n - merit 福、善事
putta, m - son 兒子
puttadāra, m - children and wife 子和妻
puna, ind - again再、又、復
puppha, n - flower花
pupphāsana, n - flower altar花座
pubbaka, mfn - ancient以前的、古老的
purisa, m - man人、男人
pūjeti (pūj) - honours, worships
供養、尊敬、禮拜
pūreti (pṛ) - fills充滿
peseti (pa + iṣ) - sends送、遣使
pokkharaṇī, f - pond蓮池、水池
potthaka, n - book
書
poseti (puṣ) - nourishes, looks after
養育、照顧
ph
pharasu, m - axe 斧頭
phala, n -
fruit 水果、果實
phusati (spṛś) - touches 觸
b
bandhati (badh) - binds, ties綁、結
bandhu, m - relative親屬、親戚
balavantu, mfn - powerful
有力的、強者、力士
balī, m - powerful one有力者
bahu, adj - many很多
bīja, n - seed 種子
Buddha, m - the Buddha佛陀、覺者
buddhi, f - intelligence覺、智慧
brāhmaṇa, m - brahmin婆羅門
brāhmaṇī, f - brahmin woman女婆羅門
bh
bhaginī, f - sister姊(妹)
Bhagavā, m - the Buddha世尊、佛陀
bhaṇḍa, n - goods東西、貨物
bhajati (bhaj) - keeps company
親近、侍奉
bhañjati (bhañj) - breaks破壞、打破
bhatta, mn - rice 飯
bhattu, m - husband丈夫妻子、
bhariyā f - wife 太太
bhavati (bhū) - becomes成為;
是、有、存在
bhātu, m - brother 兄(弟)
bhānumā, m - sun 太陽、有光輝的
bhāyati (bhī) - fears 害怕、恐怖
bhāsati (bhāś) - speaks 說
bhikkhu, m - monk 比丘
bhindati (bhid) - breaks破壞、打破
bhuñjati (bhuj) - eats, enjoys, 吃、受用
partakes of 分享
bhūpati, m - king 國王
bhūpāla, m - king國王
bhūmi, f - ground土地、地
bhojana, n - food, meal食物、飲食
bhojanīya, n - soft food 軟食
m
makkaṭa, m - monkey猴子
magga, m - road 路、道
maccha, m - fish魚
mañca, m - bed床
mañjūsā, f - box盒子、寶箱
maṇi, m - gem寶石
mattaññū, m - moderate, abstemious one
知節量者
madhu, n - honey蜂蜜
madhukara, m - bee蜜蜂
manussa, m - man人、人類
manta, n -
magic spell咒、咒術;
聖典、經文
mantī, m - minister大臣、助言者
manteti (denom. mantra)
- discusses, takes counsel
考量、忠告、商量、討論
mā, ind - do not勿、不要
mātu, f - mother媽媽、母
mātula, m - uncle叔叔、舅舅
māpeti (mā) - creates, builds
建築、創作、量
māra, m - the evil one魔、死神、魔羅
māreti (mṛ) - kills殺
mālā, f - garland 花環
miga, m - deer鹿
mitta, mn
- friend朋友
mināti (mā) - measures計量
mukha, n - face, mouth臉;口
muñcati (muc) - releases, frees
度脫、解脫
muṭṭhi, m - fist 拳頭
muni, m - sage 聖人、賢人
mūla, n - money 錢、根
modaka, n - sweetmeat糖果
modati (mud) - takes delight 喜悅
y
yaṭṭhi, f -walking stick手杖、棒
yato, adv - since因為
yattha, adv - where哪裡、該處…
yatra, adv - where哪裡
yathā adv - in which manner正如…
yadā, adv - when當… 時
yadi, ind - if 如果
yasavantu, mfn - famous
有名的、有聲譽者
yasmā, adv - because因為
yāgu, f - gruel 粥
yācaka, m - beggar乞丐
yācati (yac) - begs乞討、乞求
yāva, adv - how far 在…範圍
yuvati, f - young woman少女
r
rakkhati (rakS) - protects, observes
保護、遵守
rajaka, m - washerman 洗衣工
rajju, f - rope 繩子、繩索
ratti, f - night 夜晚、晚上
ratha, m - vehicle, chariot
車乘、汽車、馬車
ravi, m - sun 太陽
rasa, n - taste 味道
ramsi, f - ray 光線
rājinī, f - queen 皇后
rāsi, m - heap 集積、財聚
rukkha, m - tree樹
rukkhamūla, n - foot of tree
樹下、樹根
rūpa, n - form, object形色、事物
rodati (rud) - cries, weeps哭、流淚
ropeti (rup) - plants種植
l
latā, f - creeper蔓草、爬籐植物
labhati (labh) - gets, receives
得到、接受
lābha, m - gain, profit利益、得利
likhati (likh) - writes寫
luddaka, m - hunter 獵人
loka, m - world 世間
locana, n
- eye眼
v
vaḍḍhakī, m - carpenter木工、建築家
vaḍḍheti (vṛdh) - developes, increases
增大、生長、增加
vaṇṇavantu, mfn - colourful
有容色的、美貌的
vattu, m - speaker說者、語者
vattha, n - cloth衣服
vatthu, n -
estate事物、對象;理由、根據;
故事;基礎、所依;地點
vadaññū, m - generous one
寬容者、親切者
vadhū, f - wife/daughter-in-law 媳婦
vana, n - forest 森林
vandati (vand) - worships 禮拜
vapati (vap) - sows播種
vammika, mn - anthill螞蟻塔
varāha, m - pig豬
vasati (vas) - dwells 住
vasu, n - wealth財富
vā, ind - or或
vāceti (vac) - teaches 教
vāṇija, m - merchant 商人
vāta, m - wind 風
vānara, m - monkey 猴子
vāpī, f - tank池塘
vāyamati (vi + ā+ yam) - exerts, tries
努力、試圖、勤勉
vāri, n - river 河
vālukā, f - sand 沙子
vikirati - scatter 散布、散落、撒
vikkiṇāti (vi + krī) - sells賣
vigarahati (vi +garh) - scolds罵、斥責
vijju, f - lightning 電光、雷光
vijjhati (vyadh) - shoots射、貫穿
viññātu, m - knowledgeable man 知者
viññū, m - wise man 智者
vidū, m - wise man 智者
vinetu, m - disciplinarian
指導者、訓導者
vindati (vid) - feels, experiences
知、經驗、感受
vippakirati (vi + pra + kīr) - scatters
散亂、散佈、撒
vibhajati (vi + bhaj) - distributes
分配、解釋、分別
viya, ind - like, similar 像、類似
vivarati (vi + vṛ) - opens打開
vissajjeti (vi + sṛj) - spends
花用、度過、分布
viharati (vi + hṛ) - dwells
(出家人)居住、逗留
vihāra, m - monastery 寺院
vihiṁsati (vi + hiṁs) - hurts, harms
傷害、惱、困
viheṭheti (vi + hīḍ) - harasses
壓迫、困、害
vīsati - twenty 二十
vīhi, m - paddy稻米
vega, adj - speed 衝動、急速
vetana, n - wage, pay薪水、報酬
veṭheti (veṣṭ) - wraps包、捲、纏、遮蔽
veḷu, m - bamboo竹子
vyākaroti (vi + ā+ kṛ)
- explains 解說
vyādhi, m - sickness病、病患、不調
s
saṁharati (saṁ+ hṛ) - collects 採集
sakaṭa, m - cart 牛車
sakala, adj - entire整個的
sakuṇa, m - bird鳥
sakkoti (śak) - is able, can 能、可以
sakhī, f - female friend 女性朋友
sagga, m - heaven 天界
sace, ind - if 如果
sacca, n - truth 真理、真實
saññā, f - perception想
sattu, m - enemy 敵人
satthi, n - thigh 大腿
satthu, m - teacher老師
sadda, m - sound聲音
saddhā, f - faith信仰、信用、信
saddhiṁ ,ind - with與…一起、跟
sannipatati, (saṁ+ ni + pat)
- assembles,
-gathers together集合
sappa, m - serpent 蛇
sappi, n - ghee酥油
sappurisa, m - good man善人
sabba, mfn - all 一切、所有、全部
sabaññū, m - all knowing one 一切知者
sabhā, f - assembly 會堂、集會所
samaṇa, m - monk 沙門
samassāseti (saṁ+ ā+ śvas)
- consoles, comforts
安慰、使安心
samijjhati (saṁ+ ṛdh) - fulfils, succeeds
完成、成功
samudda, m -
sea, ocean海、海洋
sammajjati (saṁ+ mṛj) - sweeps 掃
sammajjanī f - broom 掃帚
sammisseti (saṁ+ denom. miṣra)
- mixes混合
sammā, ind - well, right正確地、適當地
sayati (śī) - sleeps睡覺
sara, m `- arrow 刺、箭、矢
sallapati (saṁ+ lap) - converses
會談、共語
sassu, f - mother-in-law 婆婆、岳母
saha, ind - with 與…一起
sahāya (ka), m - friend 朋友
sākhā, f - branch分枝、枝條;支流、渠
sāṭaka, m - garment 衣服
sādiyati (svad)- enjoys 受用、享受、嚐
sāmī, m - husband丈夫
sārathī, m - charioteer 調御者
sālā, f - hall會堂、講堂、大廳
sāvaka, m - disciple 弟子、徒弟
sikhī, m - peacook孔雀
sigāla, m - jackal 狐狼
siñcati - sprinkles洒水、散布、傾注sindhu, m - sea, ocean 海、海洋
sippa, n - arts and science
學問、技藝
sibbati (sīv) - sews 縫
sissa, m - pupil 學生
sīghaṁ adv - fast早、快、急速
sīla, n - virtue戒、尸羅
sīsa, n - head 頭
sīha, m - lion 獅子
suka, m - parrot 鸚鵡
sukhaṁ, adv - happily快樂地
sukhī, m - happy person快樂者
sugata, m - the Buddha佛陀、善逝
suṇāti (śru) - listens, hears聽
sunakha, m - dog 狗
sura, m - deity 天人、神
surā, f - liquor 酒
suriya, m - sun 太陽
suva, m - parrot 鸚鵡
suvaṇṇa, n - gold 黃金
susu, m - young one年幼的、小男孩
sūkara, m - pig 豬
seṭṭhi, m - banker 百萬富翁
setu, n - bridge 橋
soṇa, m - dog 狗
sota, n - ear 耳
sotu, m - listener 聽者
sopāna, m - stairway 樓梯、梯子
h
hattha, m - hand 手
hatthī, m - elephant 大象
hanati (han) - kills 殺
himavantu, mfn - Himalaya
喜馬拉雅山
hirañña, n - gold 黃金
harati (hṛ) - carries, takes away
帶走、運走
hasati (has) - laughs笑
hoti (bhū) - is, becomes
有、是、存在、變成
《巴利語入門》之習題解答與文法分析
習
題
一
1.6 翻譯成中文 :
|
1. |
題目[11]: |
Bhūpālo bhuñjati |
|||
|
中文意思: |
國王 吃 |
||||
|
原形: |
Bhūpāla bhuñjati(動詞還原為(pr.3,s.)) |
||||
|
格變化 |
|
||||
|
答案: |
中譯 :國王吃。 |
||||
|
2. |
Brāhmaṇā bhāsanti. 婆羅門 說 Brāhmaṇa bhāsati (m.p.nom.) (pr.3,p.) 中譯 :婆羅門們說。 |
||||
|
3. |
dhammaṁ為及物動詞bhāsati的對象,故為對格
Tathāgato dhammaṁ bhāsati. 如來 法 說 tathāgata dhamma bhāsati (m.s.nom.) (m.s.acc.) (pr.3,s.) 中譯 :如來說法。 |
||||
|
4. |
Kassakā āvāṭe khaṇanti. 農夫 洞 挖 kassaka āvāta khaṇati (m.p.nom.) (m.p.acc.) (pr.3,p.) 中譯 :農夫們挖很多個洞。 |
||||
|
5. |
dīpaṁ為動詞dhāvati這行動的所到「目標」,故為對格
Puriso puttena saha
dīpaṁ dhāvati. 男人 兒子 與…一起 島 跑 Purisa putta saha dīpa dhāvati (m.s.nom.) (m.s.ins.) (prep.) (m.s.acc.) (pr.3,s.) 中譯 :男人與兒子一起跑到島。 |
||||
|
6. |
Buddho sāvakehi saddhiṁ vihāraṁ gacchati. 佛陀 弟子們 與…一起 寺院 去 Buddha sāvaka saddhiṁ vihāra gacchati. (m.s.nom.) (m.p.ins.) (prep.) (m.s.acc.) (pr.3,s.) 中譯 :佛陀與弟子們一起去寺院。 |
||||
|
7. |
Kassako sarena
sigālaṁ
vijjhati. 農夫 箭 狐狼 射 Kassaka sara sigāla vijjhati. (m.s.nom.)
(m.s.ins.) (m.s.acc.) (pr.3,s.)
|
||||
|
8. |
Puttā pādehi
kukkure paharanti. 兒子們 腳 狗 踢 putta pāda kukkura paharati. (m.p.nom.)
(m.p.ins.)
(m.p.acc.) (pr.3,p.) 中譯 :兒子們用他們的腳踢很多隻狗。 |
||||
|
9. |
Mātulo
puttehi saddhiṁ
rathena gāmaṁ āgacchati. 叔叔 兒子們 與…一起 車 村莊 來到 mātula putta saddhiṁ ratha gāma āgacchati (m.s.nom.)
(m.p.ins.) (prep.) (m.s.ins.) (m.s.acc.)
(pr.3,s.) 中譯 :叔叔與兒子們一起坐車來到村莊。
|
||||
|
10. |
Kassakassa dārakā mātulānaṁ rathehi
pabbataṁ gacchanti. 農夫 孩子們 叔叔們 車子 山 去 kassaka dāraka mātula ratha pabbata gacchati. (m.s.gen.) (m.p.nom.) (m.p.gen.) (m.p.ins.) (m.s.acc.) (pr.3,p.) 中譯 :農夫的孩子們坐叔叔們的很多輛車子去山上。
|
||||
|
11. |
Vāṇijo rajakassa sāṭakaṁ dadāti. 商人 洗衣者 衣服 給 Vāṇija rajaka sāṭaka dadāti. (m.s.nom.) (m.s.dat.) (m.s.acc.) (pr.3,s.) 中譯 :商人給洗衣者衣服。 |
||||
|
12. |
Brāhmaṇo sāvakānaṁ mañce āharati. 婆羅門 弟子們 床 帶來 Brāhmaṇa sāvaka mañca āharati (m.s.nom.) (m.p.dat.) (m.p.acc.) (pr.3,s.) 中譯 :婆羅門為弟子們帶來很多張床。 |
||||
|
13. |
Dhīvaro manussānaṁ macche
āharati, lābhaṁ labhati. 漁夫 人們 魚 帶來 利益 得到 dhīvara manussa maccha āharati lābhaṁ labhati (m.s.nom.) (m.p.dat.) (m.p.acc.) (pr.3,s.) (m.s.acc.) (pr.3,s.) 中譯 :漁夫為人們帶來很多條魚,得到利益。 |
||||
|
14. |
dadanti這動詞有雙受詞:odanaṁ為〔物〕─直接受詞﹔ tāpasānaṁ為〔人〕─間接受詞,可為對格或與格來表達,這裡用〔與格〕
Mittānaṁ mātulā tāpasānaṁ odanaṁ dadanti. 朋友們 叔叔 苦行者們 飯 給 nitta mātula tāpasa odana dadāti (m.p.gen.) (m.p.nom.) (m.p.dat.) (m.s.acc.) (pr.3,p.) 中譯 :朋友們的很多位叔叔給苦行者們飯。 |
||||
|
15. |
Corā gāmamhā pabbataṁ dhāvanti. 小偷們 村落 山 跑 cora gāma pabbata dhāvati (m.p.nom.) (m.s.abl.) (m.s.acc.) (pr.3,p.)
|
||||
|
16. |
Manussā Buddhehi dhammaṁ labhanti. 人們 諸佛 佛法 得到 manussa Buddha dhamma labhati (m.p.nom.) (m.p.abl.) (m.s.acc.) (pr.3,p.) 中譯 :人們從諸佛得到佛法。 |
||||
|
17. |
Kassakassa putto
vejjassa sahāyena
saddhiṁ āgacchati. 農夫 兒子 醫生 朋友 與…一起 來 kassaka putta vejjassa sahāya saddhiṁ āgacchati (m.s.gen.) (m.s.nom.) (m.s.gen.) (m.s.ins.) (prep.) (pr.3,s.)
|
||||
|
18. |
Vāṇijānaṁ assā kassakassa gāmaṁ dhāvanti. 商人們 馬 農夫 村莊 跑 vāṇija assa kassaka gāma dhāvati (m.p.gen.) (m.p.nom.) (m.s.gen.) (m.s.acc.) (pr.3,p.) 中譯 :商人們的很多匹馬跑向農夫的村莊。 |
||||
|
19. |
Brāhmaṇo sahāyakena
saddhiṁ rathamhi
nisīdati. 婆羅門 朋友 與…一起 車子 坐 brāhmaṇo sahāyaka saddhiṁ ratha nisīdati (m.s.nom.) (m.s.ins.) (prep.) (m.s.loc.) (pr.3,s.) 中譯 :婆羅門與朋友一起坐在車子裡。 |
||||
|
20. |
Kassakānaṁ goṇā gāme āhiṇḍanti. 農夫們 牛 村落 漫步 kassaka goṇa gāma āhiṇḍati (m.p.gen.) (m.p.nom.) (m.s.loc.) (pr.3,p.) 中譯 :農夫們的很多頭牛漫步在村落間。 |
||||
|
21. |
Buddho dhammaṁ bhāsati,
sappurisā Buddhamhi
pasīdanti. 佛陀 法 說 善人 佛陀 歡喜 Buddha dhamma
bhāsati sappurisa Buddha
pasīdati (m.s.nom.) (m.s.acc.) (pr.3,p.) (m.p.nom.) (m.p.loc.) (pr.3,p.) 中譯 :佛陀說法,很多個善人於佛陀歡喜。 |
||||
|
22. |
Devā
Buddhassa sāvakesu pasīdanti. 天人們 佛陀 弟子們 歡喜 deva Buddha sāvaka pasīdati (m.p.nom.) (m.s.gen.) (m.p.loc.) (pr.3,p.) 中譯 :天人們於佛陀的弟子們歡喜。 |
||||
|
23. |
Mātula! 叔叔 mātula (m.s.voc.) 中譯 :叔叔! |
||||
|
24. |
Buddhā! 諸佛陀 Buddha (m.p.voc.) 中譯 :諸佛陀! |
||||
1.7 翻譯成巴利文
:
|
1. |
題目: |
佛陀來。 |
|
中文: |
佛陀 來 |
|
|
巴利文意思[14]: |
Buddho āgacchati |
|
|
格變化: |
(m.s.nom.) (pr.3,s.) |
|
|
答案: |
巴譯 :Buddho āgacchati. |
|
|
2. |
童子們吃。 童子們 吃 Kumārā bhuñjanti (m.p.nom.) (pr.3,p.) 巴譯 :Kumārā bhuñjanti. |
|
|
3. |
人們去寺院。 人們 去 寺院 Manussā/ Purisā/ ñarā gacchanti vihāraṁ (m.p.nom.) (pr.3,p.) (m.s.acc.) 巴譯 :Manussā/ Purisā/ ñarā vihāraṁ gacchanti. |
|
|
4. |
國王們保護人們。 國王們 保護 人們 Bhūpālā
rakkhanti manusse (m.p.nom.) (pr.3,p.) (m.p.acc.) 巴譯 :Bhūpālā manusse rakkhanti. |
|
|
5. |
沙門與朋友一起看佛陀。 沙門 與… 一起 朋友 看 佛陀 Samaṇo saddhiṁ
mittena/ sahāyena passati
Buddhaṁ (m.s.nom.)(prep.) (m.s.ins.) (pr.3,s.) (m.s.acc.) 巴譯 :samaṇo mittena/ sahāyena saddhiṁ Buddhaṁ passati. |
|
|
6. |
馬與很多隻狗一起跑到山。 馬 與…一起 很多隻狗 跑到 山 Asso saddhiṁ soṇehi dhāvati
pabbataṁ (m.s.nom.) (prep.) (m.p.ins.) (pr.3,s.) (m.s.acc.) 巴譯 :Asso soṇehi saddhiṁ pabbataṁ dhāvati. |
|
|
7. |
男孩用石頭碰撞燈。 男孩 用石頭 碰撞 燈 Kumāro pāsāṇena paharati dīpaṁ (m.s.nom.) (m.s.ins.) (pr.3,s.) (m.s.acc.) 巴譯 :Kumāro pāsāṇena dīpaṁ paharati. |
|
|
8. |
商人們用很多支箭射很多隻鹿。 商人們 用很多支箭 射 很多隻鹿 Vāṇijā sarehi vijjhanti mige (m.p.nom.)
(m.p.ins.) (pr.3,p.) (m.p.acc.) 巴譯 :Vāṇijā sarehi mige vijjhanti. |
|
|
9. |
男孩們與叔叔一起坐車去寺院。 男孩們 叔叔 與一起 坐車 去 寺院 Kumārā mātulena
saddhiṁ rathena
gacchanti vihāraṁ (m.p.nom.) (m.s.ins.)
(prep.) (m.s.ins.) (pr.3,p.) (m.s.acc.) 巴譯 :Kumārā mātulena saddhiṁ rathena vihāraṁ gacchanti. |
|
|
10. |
農夫的孩子們坐叔叔們的很多輛車子去山上。 農夫的 孩子們 叔叔們的 坐很多輛車子 去 山上 Kassakassa dārakā mātulānaṁ rathehi gacchanti pabbataṁ (m.s.gen.) (m.p.nom.) (m.p.gen.) (m.p.ins.) (pr.3,p.) (m.s.acc.) 巴譯 :Kassakassa dārakā mātulānaṁ rathehi
pabbataṁ gacchanti. |
|
|
11. |
男孩為沙門用缽帶來飯。 男孩 為沙門 用缽 帶來 飯 Kumāro samaṇāya
pattena āharati
odanaṁ/ bhattaṁ (m.s.nom.) (m.s.dat.) (m.s.ins.) (pr.3,s.) (m.s.acc.) 中譯 :Kumāro pattena samaṇāya odanaṁ/ bhattaṁ āharati. |
|
|
12. |
商人們為很多位大臣帶來很多匹馬。 商人們 為很多位大臣 帶來 很多匹馬 Vāṇijā amaccānaṁ āharanti
asse (m.p.nom.) (m.p.dat.) (pr.3,p.) (m.p.acc.) 巴譯 :Vāṇijā
amaccānaṁ
asse āharanti. |
|
|
13. |
商人們與很多優婆塞一起從島來到寺院。 商人們 很多優婆塞 與一起 從島 來到 寺院 Vāṇijā upāsakehi
saddhiṁ dīpasmā āgacchanti
vihāraṁ (m.p.nom.) (m.p.ins.) (prep.) (m.s.abl.) (pr.3,p.) (m.s.acc.) 巴譯 :Vāṇijā upāsakehi saddhiṁ dīpasmā vihāraṁ āgacchanti. |
|
|
14. |
很多位優婆塞從智者問很多問題。 很多位優婆塞 從智者 問 很多問題 Upāsakā paṇḍitasmā/ paṇḍitamhā pucchanti pañhe (m.p.nom.) (m.s.abl.) (pr.3,p.) (m.p.acc.) 巴譯 :ūpāsakā paṇḍitasmā/ paṇḍitamhā pañhe pucchanti. |
|
|
15. |
婆羅門的兒子們與大臣的兒子一起沐浴。 婆羅門的 兒子們 大臣的 兒子 與一起 沐浴 Brāhmaṇssa
puttā amaccassa
puttena saha nahāyanti (m.s.gen.) (m.p.nom.) (m.s.gen.) (m.s.ins.) (prep.) (pr.3,p.) 巴譯 :Brāhmaṇssa puttā amaccassa puttena saha nahāyanti. |
|
|
16. |
獵人為大臣的很多位朋友用箭殺豬。 獵人 大臣的 為很多位朋友 用箭 殺 豬 Luddako amaccassa sahāyānaṁ/ mittānaṁ
sarena hanati sūkaraṁ (m.s.nom.) (m.s.gen.) (m.p.dat.) (m.s.ins.) (pr.3,s.) (m.s.acc.) 巴譯 :¬uddako amaccassa sahāyānaṁ/ mittānaṁ sarena sūkaraṁ hanati. |
|
|
17. |
獅子站在山中石頭上。 獅子 在山中 | |